Kada phenel o Del, o RAJ, so stvorinďa o ňebos a nacirdňa les, so rozcirdňa e phuv savoreha, so upre barol; o Del, so del o dichos le manušen pre phuv the o duchos olen, ko pal late phiren:
Bo na kamav furt te rušel pre mire manuša aňi na avava pre lende večňe choľamen, bo te uľomas, savore manuša mulehas avri – savoro džido dichos, so stvorinďom.
„O čhavo del pačiv le dades a o sluhas del pačiv peskre rajes. Te som me tumaro dad, soske mange na presikaven e pačiv? Te som me tumaro raj, kaj hin tumari pačiv ke ma?“ phučel o Nekzoraleder RAJ. „Oda hin tumare rašaja, so dikhen tele miro nav a mek phučen: ‚Soha tele dikhas tiro nav?‘
Akor sodujdžene pele le mujeha pre phuv a vičinenas: „Ó, Devla! Tu sal o Del, savo des o dživipnaskro dichos dojekhe manušes! Vaš jekh manuš, savo kerďa binos, kames te el choľamen pre savore manuša?“
A phenďa mange o aňjelos: „Kala lava hine pačivale the čačipnaskre. O Raj, o Del, savo del le proroken peskre Duchos, bičhaďa peskre aňjelos, hoj te sikavel peskre služobňikenge, so pes mušinela sig te ačhel.“