Sar šunaha, hoj domarďal tire ňeprijaťeľis, vičinaha radišagostar; andro nav amare Devleskro hazdaha upre e zastava! Mi del tut o Del savoro, so manges!
Bo andre le RAJESKRO vast hin e kuči pherdžarďi la koreňimen moľaha, so peňinel; ov la čhivel avri a pijena latar savore nalačhe manuša pre phuv, pijena avri dži e posledno kapka.
Ušťi upre, ušťi upre, preker tut Jeruzalemona, tu, so pijehas le RAJESKRE vastestar andral e kuči leskra choľakri; piľal avri savoro andral e kuči, pal savi pes o manuša hombinen sar mate.
O RAJ phenel: „Mire manušale, saven kamav, savo tumen hin pravos te avel andre miro Chramos, te keren kajse nalačhe veci? Gondoľinen tumenge, hoj o lava, so den, vaj o mas, so obetinen, tumendar odlena e pohroma? Hoj pale radisaľona?“
Mek sar vakerelas, zaučharďa len andre e žjarivo chmara a andral e chmara prevakerďa ke lende o hangos: „Kada hin miro Čhavo, saves kamav. Andre leste man hin radišagos, les šunen!“