Me la bičhavav pro bijedevleskro narodos, pre mire manuša, save man choľaren; prikazinav lake, hoj len te zňičinel a te občorarel a hoj pal lende te uštarel sar pal e čik pro uľici.
„Me korkoro pučinavas o hroznos andro lisos a ňiko le narodendar manca na sas; uštaravas pre lende mira choľaha a rozpučinďom len andre miri bari choľi; lengro rat mange strikinelas pro gada a calo miro ruchos mange meľarďom.
Ena sar o zorale murša andro mariben; zašľapinena le ňeprijaťeľen andre čik pro uľici. Marena pes, bo o RAJ hino lenca, a anena pre ladž le ňeprijaťeľengre jazdcen pro graja.
Vašoda mange de akana kala brehi, pal save andre oda džives vakerelas o Mojžiš. Bo tu korkoro akor šunďal, hoj ode hine o Anaka the o bare ohradzimen fori. Ale o RAJ mange pomožinela a tradava len avri, avke sar oda phenďa o RAJ.“
Andral leskro muj avelas avri ostro šabľa, hoj laha te marel le naroden. Ov len ľidžala la trastuňa pacaha a ov pučinela avri andral o moľakro lisos e mol – e choľi le Nekzoraledere Devleskri.