E lepeda pro vudar ela buchľi eňa metri a ela kerďi le sane pochtanestar, savo ela šukares avrisido la belava, fijalova the ľoľa vlnaha, a ela figimen pro štar slupi a pro štar podstavci.
Kaj geľa oda murš, saves kames, tu nekšukareder maškar o džuvľija? Pre savo drom visaľiľa oda, kas kames? Odphen amenge, hoj les te džas tuha te rodel.
Dado, kamav, hoj ola manuša, saven mange diňal, te aven manca ode, kaj som me, hoj te dikhen miri slava – e slava, so mange diňal vašoda, bo man kamehas mek angloda, sar sas o svetos stvorimen.
‚Mušinen peske te rozďelinel oda, so peske dochudle. Jekh abo duj zaphandle džuvľen prekal jekh murš, šukar plašťi prekal o Siserah, igen šukar gada, jekh abo duj side khosne pre miri meň!‘