2 Sar pre mande avle o nalačhe manuša, hoj man te chan tele, podgele o pindre mire ňeprijaťeľenge the olenge, ko pre mande džan, a pele.
Soske pre ma džan avke sar o Del? Či man imar na zachaľan dos?
Šoha našťi phende o manuša andral mire stani: ‚Amen na chaľam le Joboskre masestar!‘
Rozthode pes pašal ma sar osi, ale zlabile sig sar e jag pal o koľaka; andro nav le RAJESKRO len domarďom.
Či na achaľon ňič savore, ko keren o nalačhipen? Chan tele mire manušen, sar te chalehas o maro, a ko RAJ pes šoha na mangen.
Vičinav ko RAJ, savo hino hodno te lel e chvala, a som zachraňimen mire ňeprijaťeľendar.
Šukes mange hin andro muj sar pal o prachos a e čhib pes mange prichudňa andro muj; mukľal man te merel andro prachos.
Na darav man le but ezera manušendar, so pes rozthode pašal ma.
Sako pes visarďa het, sako ačhiľa nalačho, nane ňiko, ko kerďahas o lačho, nane aňi jekh.
Radisaľuvava a bararava tut; giľavava o chvali tire naveske, ó Devla Nekbareder.
But dženenge poddžala o pindre pre leste, perena a phadžona, perena andre pasca a zachudena pes.“