1 Le Davidoskro. Ó, RAJEJA, dav tuke calo miro jilo.
De, hoj tosara te šunav tiro verno kamiben, bo pre tute man mukav. Sikav mange o drom, khatar te džal, bo pačav andre tu.
Oda, kaste hin o vasta ňevinna a o jilo žužo; oda, ko na lašarel o modli a ko na lel vera falošňe.
Ker o radišagos andro dživipen tire služobňikoske, bo pre tute man mukav, RAJEJA.
Aven hazdas upre o jile the amare vasta ko Del andro ňebos a phenas:
E Anna leske odphenďa: „Nane oda avke, rajeja miro, me som džuvľi, sava hin bari žaľa andro jilo. Na piľom mol aňi aver pijiben. Ča phenďom avri miro pharipen le RAJESKE.