O Del les hazdňa upre paš peskro čačo vast a priiľa le Dadestar le Svete Duchos, avke sar o Dad diňa lav. Ov les čhiďa avri pre amende a oda hin oda, so tumen akana dikhen the šunen.
Vašoda rozlabiľa e choľi le RAJESKRI pre peskre manuša; nacirdňa pre lende peskro vast a demaďa len. O verchi razisaľona a pro uľici ena o mule manuša sar šmeci. Ale the avke mek pes na visarel leskri choľi a leskro vast ačhel nacirdlo.
Na ačhela lenge ňič aver, ča te banďol tele le bertenošenca, abo te merel olenca, ko ena murdarde. Ale the andre kada savoro le Devleskri choľi mek na visaľol het a leskro vast hino furt nacirdlo.
„Dikh, ačhavav man tuke, verchona, so ňičines savoro; tuke, so ňičines caľi phuv,“ phenel o RAJ. „Nacirdava pre tute miro vast, čhivava tut tele pal o skali a kerava tutar zlabardo verchos.
Sar šunaha, hoj domarďal tire ňeprijaťeľis, vičinaha radišagostar; andro nav amare Devleskro hazdaha upre e zastava! Mi del tut o Del savoro, so manges!
Bo na kamav furt te rušel pre mire manuša aňi na avava pre lende večňe choľamen, bo te uľomas, savore manuša mulehas avri – savoro džido dichos, so stvorinďom.