Soča lendar odgeľom, arakhľom oles, kas kamel miro jilo. Chudňom les a na mukľom, medik les na anďom andre mira dakro kher, andre oda kher, kaj man miri daj anďa pro svetos.
Me sovavas, ale miro jilo sas upre. Šun! Oda, kas kamav, durkinďa. Phundrav mange, pheňe miri, lasko miri, holubico miri, nane pre tu chiba! Pro šero man hin pherdo rosa, o bala mange cinďile la račakra molhatar.
Ale akana, kavke phenel o RAJ, savo tut stvorinďa, Jakobona, savo tut kerďa, Izraelona: „Ma dara tut, bo me tut cinďom avri. Vičinďom tut tire naveha, tu sal miro.
Ov avľa rači ko Ježiš a phenďa leske: „Rabbi, džanas, hoj avľal le Devlestar sar učiťeľis, bo ňiko našťi kerel ajse zazraki, sar tu keres, te leha na uľahas o Del.“
O RAJ pale vičinďa pro Samuel. Ov ušťiľa, geľa ko Eli a phenďa: „Kade som, se vičinehas man.“ „Na, čhavo miro,“ phenďa leske o Eli, „na vičinďom tut. Ča dža tuke te pašľol.“