5 O Tomaš leske phenďa: „Rajeja, amen na džanas, kaj džas. Sar šaj džanas o drom?“
o Filip, o Bartolomej, o Tomaš, o Matuš o colňikos, o Jakob le Alfeoskro, o Tadeus,
O Ježiš lenge odphenďa: „Ó, manušale bi o pačaben! Mek dži kana tumenca avava? Dži kana tumen mek zľikerava? Anen le čhavores kade paš mande!“
O Ježiš lenge phenďa: „Tumen nagoďaver manušale, so polokes pačan savoreske, so vakerenas o Proroka!
Akor phenďa o Tomaš, saves vičinen Didimos, okle učeňikenge: „Džas the amen, hoj te meras leha!“
Tumen džanen o drom, kaj me džav.“
Kada hin miro prikazaňje: Kamen jekh avres avke, sar me tumen kamav.
„Ale akana džav ke Oda, ko man bičhaďa, a ňiko tumendar mandar na phučel: ‚Kaj džas?‘