37 Ola duj učeňika šunde, so phenďa, a gele pal o Ježiš.
Le manušes hin radišagos, sar odphenel le lačhe laveha; savo šukar hin o lav phendo ipen akor, sar kampel!
a o manuša andral jekh foros džana andre aver foros a phenena: ‚Aven džas peske te mangel o lačhipen le RAJESTAR a te rodel le Nekzoraleder RAJES. Džav the me!‘
a dikhľa le Ježiš, sar odarik pašal predžal, a phenďa: „Dikhen, o Bakroro le Devleskro!“
O Ježiš visaľiľa a dikhľa, hoj džan pal leste, a phenďa lenge: „So roden?“ On leske odphende: „Rabbi (so hin prethodo: Učiťeľina), kaj bešes?“
Pre aver džives o Ježiš kamľa te džal andre Galileja. Arakhľa le Filip a phenďa leske: „Av pal ma!“
O pačaben avel akor, sar šunas, a šunas akor, sar pes vakerel o lav le Kristoskro.
Ňisavo džungalo lav te na avel avri andral tumaro muj, ale ča lačho lav, so zoraľarel avren avke, sar kampel a anel e milosť olenge, ko šunen.
O Duchos the e terňi phenen: „Av!“ Oda, ko šunel, mi phenel: „Av!“ Ko hino smedno, mi avel; ko kamel, mi lel peske o džido paňi hijaba.