30 Te o Del e maľakri čar kavke uravel, so adadžives hiňi a tajsa ela čhiďi andro bov, ta akor tumen na uravela buter? Manušale cikne pačabnaha!
O nagoďaver manuš oda na džanel a o dilino oda na achaľol.
O Ježiš takoj nacirdňa o vast, zachudňa les a phenďa: „Manušeja, savo cikno pačaben tut hin! Soske pochibinďal?“
Ale sar oda sprindžarďa o Ježiš, phenďa lenge: „Manušale cikne pačabnaha, soske vakeren maškar tumende pal oda, hoj tumen nane maro?
O Ježiš odphenďa: „Manušale bi o pačaben! Tumen previsarde manušale, mek dži kana tumenca avava? Dži kana mek tumen zľidžava? Anen les mange kade!“
Ov lenge phenďa: „Soske tumen daran, manušale cikne pačabnaha!“ Avke ušťiľa, pokarhinďa e balvaj the o moros a sas igen čhit.
Paľis lendar phučľa: „So tumen avke daran? Mek furt tumen nane pačaben?“
O Ježiš lenge odphenďa: „Ó, manušale bi o pačaben! Mek dži kana tumenca avava? Dži kana tumen mek zľikerava? Anen le čhavores kade paš mande!“
Akor te o Del e maľakri čar kavke uravel, so adadžives hiňi a tajsa ela čhiďi andro bov, ta akor tumen na uravela buter? Manušale, cikne pačabnaha!
O Ježiš lenge odphenďa: „Ó, tumen previsarde manušale bi o pačaben! Mek dži kana tumenca avava a zľidžava tumen? An kade tire čhas!“
Paľis phenďa le Tomašiske: „Thov tiro angušt kade a dikh pre mire vasta. An tiro vast a thov les andre miri sera a ma av napačabnaskro, ale pačabnaskro!“
Den tumenge pozoris, phralale, hoj te na avel varekas tumendar nalačho the napačabnaskro jilo a te na oddžal le džide Devlestar.
Bo hin pisimen: „Savore manuša hine sar e čar a caľi lengri slava hiňi sar e kvitka pre maľa. E čar šučol avri a lakri kvitka perel tele,