Verchona miro, so sal pre rovno maľa, tiro barvaľipen the savore tire pokladi dava sar korisť a avke počineha vaš o binos, so sas kerdo pre caľi tiri phuv.
Soske prorokinehas andro nav le RAJESKRO, hoj pes kale foroha ačhela oda so andro Šilo a hoj kada foros ela omuklo a ňiko andre na bešela?“ Savore manuša, save sas andro Chramos le RAJESKRO, pes skidle upre pašal o Jeremijaš.
„Kada phenel o Nekzoraleder RAJ, o Del le Izraeloskro: Tumen dikhľan savoro nalačhipen, so bičhaďom pro Jeruzalem the pre savore judska fori. Dikhen, adadžives hine zamukle a ňiko ode na dživel
Vašoda igen choľisaľiľom a čhiďom avri miri bari choľi pro judska fori the pro uľici le Jeruzalemoskre, avke hine adadžives čhide tele a zamukle sar pušťa.
Me phučľom: „Ko hin ajso goďaver, hoj oleske achaľola? Ke kaste prevakerďa le RAJESKRO muj, hoj oda te del te džanel? Soske hiňi e phuv avke zňičimen a avrišučarďi sar e pušťa, prekal savi ňiko imar na predžal?“
Ale akana, Devla amaro, šun avri e modľitba the o mangipen tire služobňikoskro. Ker oda prekal tute korkoreste, Rajeja, mi švicinel tiro muj pre tiro zňičimen Chramos.