4 Ale o RAJ lestar phučľa: „Hin oda mištes, hoj choľisaľiľal?“
O RAJ phenďa le Kainoske: „Soske sal ajso choľamen? Soske hino tiro muj chmuravo?
Akor o Achab avľa khere choľamen the andre nalačhi dzeka vaš oda, so leske phenďa o Nabot. Pašľiľa pro hadžos, sas visardo ke fala a na kamelas ňič te chal.
De pozoris, hoj tut te na odcirdel o barvaľipen, a ma domuk, hoj tut o prepočiňiben te odlel pre aver drom.
Ale le Jonašiske pes oda dičholas igen namištes a choľisaľiľa.
Avke akana, RAJEJA, le mandar miro dživipen, bo feder mange hin te merel sar te dživel.“
O Jonaš geľa avri vichodňe le forostar a ačhiľa ode. Ode peske kerďa streškica a bešľa peske andro ciňos, hoj te dikhel, so pes ačhela le foroha.
Ale o Del phenďa le Jonašiske: „Hin oda mištes, hoj tut choľares vaš odi rastlina?“ O Jonaš leske odphenďa: „He, hin! Choľamen som pro meriben!“
Manušale mire, so tumen kerďom? Thoďom pre tumende o pharipen? Odphenen mange!
„O Aron kade merela; na džala andre odi phuv, so diňom le Izraelitenge, bo sodujdžene tumen vzburinďan pre mande paš o paňi Meriba.
Abo našťi kerav mireha oda, so me kamav? Dikhes pre mande namištes vaš oda, hoj som lačho?‘