Vašoda pre ma avel o dukha andro klubi, chuden man o kurči sar la džuvľa, so ločhol. Thovel man oda tele, sar pal oda šunav, darav man, sar oda dikhav.
So pheneha akor, sar o manuša, pal save tuke gondoľinehas, hoj hine tire prijaťeľa, tut domarena a vladňinena upral tu? Či na avela pre tu ajse dukha sar pre džuvľi, so ločhol?
Tu, so bešes pro Libanon, a tire hňizdi hine pro cedri, jaj sar jojčineha akor, sar pre tu avena o ločhibnaskre dukha, o kurči sar pre džuvľi, so ločhol.“
Akana zaačhen a gondoľinen: Šaj uľol le muršestar čhavoro? Akor soske dikhav, hoj dojekhe zorale muršeste hin o vasta pro per sar la džuvľate andro dukha? Soske lenge o muja parňile avri?
Bo šunav, sar te viskinďahas e džuvľi, so hiňi andro dukha, sar te viskinďahas e džuvľi, so ločhol peskre ešebne čhavoreha; šunav o hangos le Sionoskra čhakro, so phurdel pharipnastar a nacirdel o vasta pre pomoca a phenel: „Jaj, vigos mange, diňi som andro vasta le vrahenge!“
Sar pal oda šunďom, savoro andre ma izdralas, daratar mange izdranas o vušta, andro kokala mange avľa o slabišagos a poddžanas mange o khoča. Ľikerav avri a užarav pro džives le pharipnaskro, savo avela pro manuša, so pre amende džan.