Vašoda mange lava pale miro zrnos, sar ela e žatva, the miri nevi mol, sar ela lakro časos; lava latar miri vlna the miro ľanos, save sas pre oda, hoj te učharen andre lakro langipen.
Oj denašela pal peskre pirane, ale na dochudela len; rodela len, ale na arakhela. Akor peske phenela: ‚Džav pale ke miro ešebno rom, bo akor sas mange feder sar akana!‘
Vašoda, bo uštaren pro čoro manuš a občoraren les leskre zrnostar, na bešena andre tumare barvale khera, so tumenge ačhaďan, a na pijena e mol andral tumare šukar viňici, so tumenge sadzinďan.
„Tumen užarenas, hoj skidena upre but, ale skidňan frima. Sar oda anďan khere, me oda rozphurdľom. A soske?“ phučel o Nekzoraleder RAJ. „Bo miro Chramos hino zamuklo. Sakoneske tumendar džal ča pal peskro kher.