Vakerelas: „RAJEJA, te arakhľom pačiv andre tire jakha, mangav tut, av amenca! Kala manuša hine zacata a na šunen, ale odmuk amenge amare bini the nalačhipena a prile amen sar tire manušen.“
Mi omukel o nalačho manuš o nalačho dživipen a o binošno o nalačho gondoľišagos. Mi avel pale ko RAJ a ov leske presikavela o lačhipen; mi avel pale ke amaro Del, bo ov but odmukel.
Rajeja, šun! Rajeja, odmuk! Rajeja, šun avri a ker! Ma odthov oda! Ker oda vaš tuke korkoreske, Devla miro! Bo tiro foros a tire manuša ľidžan tiro nav.“
Paľis pes modľinelas ko RAJ: „Jaj, RAJEJA! Či oda na phenďom, mek sar somas khere? Vašoda kamľom te denašel andro Taršiš, bo džanavas, hoj tu, Devla, sal kamibnaskro, jileskro the trpezľivo. Tu sal barvalo andro lačhipen a tuke hin pharo te bičhavel e pohroma.
Ko hin ajso Del sar tu, so odmukel o bini a prebačinel o nalačhipena peskre manušenge, save ačhile te dživel? Tu na sal choľamen pro furt, ale pre dzeka tuke hin te presikavel o verno kamiben.
RAJEJA, šunďom pal tute o lačho hiros a čudaľinavas man upral tire skutki, RAJEJA. Ker oda pale akana andre amare dživesa; ker, hoj olestar te džanen andre amaro časos! Andre choľi ma bister pre milosť!