A tumen dikhen a šunen, hoj kada Pavol na ča andro Efezus, ale maj pal caľi Azijsko provincija cirdňa upre but manušen a prevakerďa len. Ov phenel, hoj ola devla, saven o manuša keren peskre vastenca, nane devla.
O Del peske kidňa avri oda, so hin teledikhlo andro svetos a odčhido, oda, so o svetos na ľikerel ňisoske, hoj te zňičinel oda, so o svetos ľikerel varesoske,
Kajte man uľahas o daros te prorokinel a achaľiľomas savore garuďipena, kajte man uľahas savoro prindžaripen, abo ajso pačaben, hoj o verchi prethoďomas, ale na uľahas man o kamiben, ňič na som.
Ačhiľom nagoďaver, no tumen man pre oda ispidňan. Se tumen man kamľan te lašarel; no kajte me na som ňič, andre ňisoste na som cikneder ole „bare apoštolendar“.
Peskre modlenca man choľarde, provokinenas man peskre devlenca, so na mon ňič, vašoda the me len choľarava avre narodoha, provokinava len le manušenca, so na mon ňič.