È kě Ɔ dɛ̌a u je Ɔ je, “A tanà le, a jě keǐ wùɛà lee? Kàan tèà Ě tmɛɛ̌ amo, ii seɛ̌ fòe wùɛà i miǎ blǒ mǒ wlɛ̀ba, seɔ̌ɔ doo chɛ̀ seǎǒ ɛɛ bě dlǒ siba mu.”
U blea Nyesoaa nyebajlo Mɔ̀sěe wlɛ̌ plě klee Blajǔu wlɛ̌, kě uu bleble win dɛ̌a i je, “Kpě kɛne Koɔn Nyesoa, dɛà nìi ɛ kun nu plě ɛ̌ moo wan bo kàe dɛ! Dakɔ̌ wùɛɛ Klɔ̀ba, Nè kmɔ̌ slɛɛ̌ mǒ no plě ɛ̌ nu kàan.
Wonwɛ̌n pan nɛ̀ sɔnaě Ɔ wan mǒ ɛ̈ Ɔ miaa numa Ɔ mǐaa dakwɛ̌ wan du. Ɔ mi u win kwa kɔnma klě kpě kɛne tǔn wlòmo. Ɔ mi nmɔɔ tòuǒ duba ɛ̈ moo Nyesoaa kpě kɛne jlo.
Imo kmɔ̌ ne soaa hɛ̀nʼǒ ii do do nea kɛn le kpakpeaa m̀mɔdo, jǐ wɔ̀la ii fě wùɛ dlǒ, jǐ neaě ii kpakpea boboo chɛ̀. Tǒn klee chnɛ̀ iǐ poa kpee keǒ bleblɛ mɔ̀, kě ii bleble win dɛ̌, “Kpě kɛne Koɔn Nyesoa ne je ngmà, Ɔ ne je ngmà, Ɔ ne je ngmà! Nɔ̀ ɛ tùa klee ɛ tù plě Ɔ̈ miě diba.”