È Ɔ tùia u kɛ̀ɛn Ɔ je, “Kàan tèà Ě tmɛɛ̌ amo, bɛ̌ nu bǎ kɔn tè wlò popoɛ bo kplɛ bɛ̌ slě a mǒ ne, a wɔ̀le je ba nu dɛɛ doǒ bueě tu mǒ no, è plě a wɔ̀le je ba tmɔɔ̌ togbeeà ɛ̈ moo, ‘Sɔn mǒ, kpaě dìe jbǒ mɔ̀,’ ɛ mǐ tùɔn kpa.
Mɛ̌oǒ joo nɛ̀ moo Jɔ̀ɔ̌n dia lě ɔ mǐa a jebo siǐan tee le, è a sea ɔɔ tè kàan tè po, kɛɛ dlǒ wlě tɛ̌n nyo klee gblà po nyo nù poa ɔɔ tè kàan tè. È tà a kea luu jě u pea lɔɔ tè kàan tè, kaǒ a je a sea aa wlè bo bitǐ a sea ɔɔ tè kàan tè po.”
Pitɛ̌ tmɔɔ̌a u noǎ fòfoaa tè ɔ̌ tbala u saěn plě ɔ̌ poa u kbě ja le ɔ je, “A gblà aa chɛ̀ klě Nyesoaa plɔɔ tu kɛn bo maěa bobo ɛ̈ diěe keǒ kmɔ̌ɔ kpni kukwǐ nyo mɔ̀.”