“Lee ẹ, nị ụhụọhịn hụ lala! O k'a nọ kẹ ọkụn rị ẹnya-mgba, ndị ile rị e mẹkarị enwẹn wẹ lẹ ndị e mẹ eje-ihiẹn a wụrụ ẹfịfịa ọkpọ-nkụn o gi dụn. Ya kẹ Osolobuẹ ihiẹn ile rị okpuru ẹ ku. Ọ latọkọnị wẹ mkpọgụn ụhụọhịn hụ, ọ latọkọnị wẹ agalaba.
Ụhụọhịn hụ, wẹ k'e yi Jerusalẹm oro kẹ ẹwọrọ, oro hụn nọ kẹ ebe ohimin rị a zụn ụzụn. Onyẹ lee alịnị ẹnya ogẹn ahụn, ọ hụn ishi lẹ ụya; igwere k'e gitọ, kpumẹdẹ ukpẹ.
Kwerikwọ nị hụn Osolobuẹ wụ Chuku ụnụ ku gi ye ẹ ọghọ — o gini d'e mẹ ishi gbakpumẹ ụnụ, ụnụ gini d'a kpọgburumẹ lekẹ onyẹ-ijẹn ghakọ elu òke ebe eki rị e gi. Ụnụ rị a tụ ẹnya ukpẹ, kanị Osolobuẹ k'e mẹ ẹ wụrụ ẹkpa-ishi; o k'e mẹ ẹ wụrụ okẹn ishi.
Osolobuẹ rị wẹ ihun e gi akpara e ye olu, hụn o gi dukọ ndị-agha a! Ndị-agha ọ kịla ẹlẹ hụn w'a gụn! Igwerigwe hụn e mẹchanrịn ihiẹn ọwụlẹ o ku! Ụhụọhịn Osolobuẹ k'a wụ okẹn ụhụọhịn, o k'a rị egun! Onyẹ k'a saẹka wuzo?