14 B́ĕ Pharizè̆pho ab́èlò̄ pĭd́ŏpĭsa tòcò sòkhĕńe hwă dè ajo d́ō, zè htèkè̆htèôgè Jezŭ.
“Ḿî b́èkî thĭ, Skrĭbāpho kî Pharizè̆pho awî tòpòkho tòcò. Manè̄ kòd́òdo dō, thĭ glè̄b́i thĭwī bija Mò̄kho Ahtĭage akhaglè̄; thĭ thè̆ne thĭ dèlenī ńò kî thĭ ti i bija lenī ńò ńò.
Cò d́ò, “Hè dòbò, manè̄ kò̄ d́òdo dō, amihmupho di thĭ ńò, ḿî zò sòḿĭ lò.” Kîd́ò̆ bija jè̄igè Cè.
Kî Cò d́ògè bija tòcò, “Wolaibò̄ thĭ ne ab́èkja dèthaèni lôkhlolôb́a gŏmomo, manè̄ d́ō, bija dèbwè gī niò̆jòa nòthò̆ pwedè̄ hwahwă, zè dèò hnèhnè nu di ḿî zî dî̄ zè dè òèòcara abu ńò.”
Htè ahjŭnīa ahmugèmè ahiaphă, kî athèb́è̆ òjî̄òkja brasa tòcò nu! Bija ajo tòcò kè b́èkò̆ dècirra a sô̆!” Cò d́ò̆sagè lōwa tòcò do.
Bija tòcò sò̆hto kî tcaigè Cè b́ĕnu kî akhoane tòcò gòsè̆lèwè̄gè Cè kî d́ògè, “Zè mèhlô̆htage thè̆ bija nî̄. Zî kî ḿî b́eḿĕ Krĭstu, Kib́ĭcè rôhta dèbwè nu d́ō, Zè mèhlô̆htage d́ò̆è Ze ne,” cè tòcò d́ògè do.
Mègōnu d́ō, cè tòcò jè̄karaigè Jezŭ, manè̄ cè tòcò thîhè̆gè amihmupho thĭ htŏ nu.
Bija gā tcakò̆ htĕ anikhĭ, thaènido hô̆htè̆, gè lè̄dolè̄mu ane, gè lè̄htahtô̆ ane lò. Cè tòcò gè htèkè̆htèô bija, dò sòkhĕńelēthèhô̆ mo pa ńò, dî thîhè̆htage dèhludètă ńò, dî thîhè̆ Kib́ĭcè ńò,
Tòcò cò b́èdeb́èbo kî b́è cŏglogjî̄glogè d́ŏ dèkî̆dî̄ alle nu.