I hwɔ mahe, se i hwɔ we mahe kɛ ye tue. Tlukaa a, ye suɔlɔ ɔ ba si sinya a. Agoo, ye tsui kpa, bli sinya a ha mi. Ye nyɛmiyo, ye lahuɛ! Bɔ́ nɛɛ mi, nɛ ye yi, kɛ ye yi bwɔmi tsuo pɔ.
E ke, “Ma hɛ mi nyɛɛli ɔmɛ nɛ sa kaa a kaa ye ma a hɛ mi ɔ, hɛ yuyuili ji mɛ tsuo; a li nɔ́ ko nɔ́ ko! A ngɛ kaa we he bumi gbehi nɛ kpa we ngmlaa; daa nɛ ɔ, mahe mi kɛkɛ a hii nɛ a hii nlae. Lɔ ɔ ji nɔ́ nɛ a suɔ!
Benɛ e kpale kɛ ba a, e ba na kaseli etɛ ɔmɛ nɛ a ngɛ mahe hwɔe. Lɔ ɔ he ɔ, e de Petro ke, “Simon, mahe o ngɛ hwɔe? O nyɛ we nɛ o fɔ nyɔ ngmlɛfia kake po?”
ejakaa la lɛ haa nɛ a naa nɔ́ tsuaa nɔ́. Enɛ ɔ he je nɛ a de ke, “Mo nɔ nɛ o ngɛ mahe hwɔe, o hɛ nɛ tsɛ, nɛ o te si kɛ je gbeje. Kɛkɛ Kristo ma kpɛ ha mo ɔ nɛ.”