1 Jesús etayʉ bácʉ Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine jocarĩ, ñʉja ʉ̃i bueimara ʉ̃i yebai nʉri, jã́d̶ovarejacarã diñamia cʉ̃ramiare, Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramicad̶ãmiare.
Diede coyʉyʉ bácʉ, Jesús Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami ecorejame cojedeca. Noi põevare bueyʉre, sacerdotevare jaboteipõeva aru judíova bʉcʉva máre ʉ̃i yebai nʉrejaima. Aru jẽniari jã́rejaima ʉ̃́re: —¿Ye parʉéque d̶ayʉrʉ̃ mʉ iye mi d̶aiyede? ¿Ñame jídi mʉre iye parʉéde mi nópe d̶aiyede? arejaima na.
Aru coyʉyʉbu mʉjare: Yʉre jã́menajaramu mʉja cojedeca pʉ jã́d̶ovacʉdayʉre meacʉ bajure jã́ivʉta. Dinʉmʉ maquinóre arãjaramu yópe: “Torojʉe bajad̶éni ñai dayʉre Jʉ̃menijicʉi ãmiái, ʉ̃i parʉéque”, arejame Jesús.
Ina judíova arejaima ʉ̃́re: —Cuarenta y seis paiʉjʉa baju diñamine núvari ñájiquemavʉ memeipõeva. ¿Aru mʉ yóbecʉrijãravʉa memeni, diñamine mead̶ayʉ bʉojaje bárica mʉ? arejaima ñʉje jabova Jesúre.