Mi sa, SEÑOR, ku Bo ta weta den kurason di hende i ku sinseridat ta agradá Bo mas ku tur kos. Mi a duna Bo tur e kosnan akí boluntariamente i ku un kurason sinsero. I ku alegria mi a weta kon bo pueblo ku ta aki presente spontáneamente a trese regalo pa Bo.
Di henter mi alma lo mi bisa: ‘SEÑOR, ken ta manera Bo? Abo ku ta libra un hende débil di unu mas fuerte kuné, un hende den mesté i un pober di esnan ku ta eksplotá nan.’
Esnan ku SEÑOR a reskatá ta bini Sion hubilando. Un alegria sin fin ta pone nan kara bria, un goso sin midí ta poderá di nan. Tur pena i kehamentu ta disparsé pa semper.
Ma n' ta hende sinsero Bo ta buska, SEÑOR? Bo a gòlpia e pueblo akí, pero esei no a sirbi pa nada. Bo a aplastá nan, pero nan a nenga di kohe kurpa. Nan ta kabesura, nan ta nenga di bolbe serka Bo.’
‘Spiritu di Señor ta riba Mi, p'esei El a ungi Mi pa anunsiá e bon notisia na pobernan. El a manda Mi proklamá libertat pa prezunan; bista pa siegunan; i pa esnan oprimí, libertat.