12 “Ranɨyo Godɨmbo sɨhou-rundeimbɨ bogorɨ ai wambo yɨnɨ yahomo houmbo ŋgɨnɨndɨ masaundɨra Damaskus adükarɨ ŋgoafɨnambo mahahɨ.
Nindou Godɨmbo sɨhou-rundeimbɨ bogorɨ ai Farisi-babɨdɨmbo yaru hoafɨmemo: ‘Nindou mamɨ ai Sisasɨmbo hoeiriranɨ anüŋgu ana, asu ahamumbo ranɨh-ani anüŋgu yahopuran-anɨmbo ahambo papɨ-hoafɨyumbohünda kɨkɨhɨ-mbɨrundümo-ndamboane,’ mehomo.
Ranɨyo asu ranɨ-moatükunɨ ra Serusarem ŋgoafɨhü ramarɨheandɨ. Ranɨyahɨ ro Godɨmbo sɨhou-rundeimbɨ bogorɨ-yomondɨ ŋgɨnɨndɨ sahamɨndɨ hehea asu Godɨndɨ nendɨ aheimbo karabusɨ-marɨheandürɨ. Ranɨyahɨ asu ro nindou bɨdɨfɨrɨ-babɨdɨyahe hehea aheimbo hɨfokoefendürɨmbo sahehea refemboane masahɨ.
Nindou Bogorɨ Adükarɨ, ro hüfɨnɨmbo nafɨ mbusümo hahühɨ si mamɨ sünambeahɨndɨ makosowa hoeimarɨheandɨ. Si ranai ana hüfɨhamɨndɨ siayu ranahambo ŋgasünde-andeimbɨyo. Ranɨyo asu si ranai nindou ro-babɨdɨ nafɨsüŋgu mahefɨ yɨhoefɨmbo kosɨ boakɨma-foareamunɨ.
Ranɨyu asu süŋgunambo hondü wambo-so amboa tükümefiyu. Asu ro furambe saŋgorambo hapoadümboyaha wakemɨndɨ-ndɨrɨmbo nahurai-anahɨ.