17 Ranɨyo nɨmorehɨ nindowenihɨ ranai ranɨ hoafɨ ra hɨmborɨyei hehi Sisasɨmbo ranɨ hɨfɨhündɨ ŋgorü-goanɨnɨ hombo hüti hoafɨmarɨhorɨ.
Ranɨyei asu muŋguambo nindou adükarɨ ŋgoafɨ ranühɨndambo-mayei ranai Sisasɨmbo hoeifimbo hei-marɨhündɨ. Asu ai hei hoeirɨhorühɨ ahei hɨfɨ ra hɨnɨŋgɨfe hefe ŋgorügoanɨnɨ hombo Sisasɨmbo andai, sei hehi hoafɨmehündo habodei.
Nindou ranai puküna hoafɨ karɨhoehü yahuya, “Sisas, se-ana God Nɨmoamo Hondü ahandɨ nɨmorɨ anafɨ, se wambo nɨnɨ nünüŋgu-fendɨrɨmboyafa? Ro sɨhambo düduarɨheanɨnɨ, Se Godɨmbo dabarɨndafoandühɨ ŋgɨrɨ sɨhambo nɨnɨ-moatükunɨ randɨheandɨ mbɨsafɨ,” mehu.
Saimon Pita ai ranɨ-moatükunɨ ramefeyo ra hoeire haya Sisasɨndɨ haŋgɨfoanɨ yirü yimbu pusɨre nɨmarümbo hoafɨyuhɨ yahuya, “Adükarɨ, se andai ragu ŋgafɨ, ŋga wandɨ fikɨmɨ nɨŋgopoanɨ. Ŋga roana moaruwai hohoanɨmoyaheimbɨ nindou-anahɨ!” mehundo.
Ranɨyei asu muŋguambo nindou Gerasa hɨfɨhündɨ ranai yɨhɨmboyeihɨ Sisasɨmbo ragu ŋgafɨ maseia asu botambe farɨfi haya ndamefiyu.
Ranɨyomo asu ai homombo ahafanɨmboya, “Karɨhapɨsɨ, ro hütiyefɨ,” yahomo mburu moanambühɨ sowapündümo mahomo. Asu ranɨyomo ahafanɨmbo hoafɨyomopɨrühɨ yahomoya, “Se ŋgoafɨ nda hɨnɨŋgɨndɨne hena ŋgorü goanɨnɨ ŋgafanɨ?” mehomo.