30 Ai randɨhi hoafɨndeihɨya, ‘Nindou nda worɨmbo-marandɨyosɨ, ŋga moai moendɨreandɨ,’ mbɨseimboyei.
Hoe afɨndɨ ranai hoeyo, hohoambu afɨndɨ ranai hohoambuyo, asu werɨ afɨndɨ ranai worɨ ranahambo fandɨhenda asu worɨ ranai bɨrefoai peyowohane ranɨ-moatükunɨ ranambo. Worɨ ra bɨrefoendɨ ranana moanɨ moaruwai hamɨndɨ hondane!” mehu.
Asu refekoate-ayafɨ ana, se kambohoanɨ yaŋgɨrɨ fondo hɨnɨŋgɨndo hawa asu moendɨfekoate-ndafanɨ bodɨmondɨ ai sɨhambo tɨrɨfoefe hoafɨ-ndahünɨnɨmboyei.
Adükarɨ bogorɨ nindou ŋgorü ai adükarɨ bogorɨ ŋgorü-dɨbo yifiarɨmbo hohoanɨmoayu ana, ai nɨmandü hohoanɨmondu hoeindeandühɨ anɨmbo rambüfiyuwamboane. Ai nɨmandü hohoanɨmondu hoeindeandühɨ anɨmbo 10,000 ami ra 20,000 ranahambo waŋgeimandɨyo.
Ro hohoanɨmoayahɨ ranɨ-süŋgu yaŋgɨrɨ rarɨhindeimbɨ nindou wandɨ, awi ai wambo anɨhondümbo-rɨhindürühɨ mbɨnɨmboei-amboane. Ŋga asu nindou düdi bɨdɨfɨrɨ ai wambo anɨhondümbofe ranahambo sɨsɨrefiyu ana, asu ro ŋgɨrɨ nindou ranahambo wudɨndɨhinɨ,” Habakuk 2:3-4 mehu.
Yɨhoefɨ adükarɨ hohoanɨmo sɨheimbo ranana ndahurai-ane. Roana sɨheimboya, awi se muŋguambo moanɨ ranɨ-ratüpurɨ yaŋgɨr-anɨmbo randɨhi ratüpurɨndei ŋgeimbo bɨdɨfɨranɨ hondü rananɨmbo asu se nɨnɨmboyei hɨmboayei ranai anɨhondü tükümbɨfe-ndüramboane.
Se hɨbadɨhümbo. Ranɨ-moatükunɨ se Godɨndɨ warambeahɨndɨ semɨndɨmbo sei hehimbo ranɨmbohünda ratüpurɨmayei ra se hɨbadɨhümbo, ŋga hɨnɨŋgɨ-ndɨhimboyei. Ŋga tɨŋɨrɨfondefühɨ Godɨndɨ-mayo takɨnɨ aboedɨ ra yɨhoefɨ ratüpurɨ-mbohünda ndahumɨ-ndefɨmboane.