Naṉle to gaṉle, Diossi ncuaaṉe rieguiaḻ tib tib miech, miṉ co rdeed me lo zho. Grëtaa ncuaaṉe noyuṉ to niina ne rleynie to me, grë teḻ zha rquia zdoo to beeṉ to xyudar grëraa zha ne no xnëz me, ni noyuṉgaa tow niina; grësew ible guiaaṉladzd mew.
Laa naa rsaṉ to ladznia Dios, me gacnieṉ to lozh sodziits to lo Xtiidz me, miṉe none naa lo miech. Haxta zeeṉe gard tsaa guidzliu, znu no guic Dios csilaa me grë miech lo xtoḻ zho, per choot gocnaṉda, naraa laaw bzhoobneṉ.
’Grë zha ne no xnëz Dios, zac zho lo me zig bzhaac grë zha ne güey xtsiiṉ tib meṉ co. ’Tib meṉ co name nroob dziin quianie me, tib dzew zigne biini liu briee me güeyguib me zha ne tsielaap xuv me.
’Zhile sëëb ngbidza, biire me güey me leṉ guiedz. Ga bdzieel me zla zho, goṉ me scase zob zho ga. Dzigo rëbchaa me lo zho: “¿Pe nacne squise noded dze to?”
’Zeeṉe laa dze blozh bdze, bnee me lo zha ne zo lo xtsiiṉ me, rëb me: “Bredz grë zha qui na, bdiizh xtse zho grëse zho. Zha ne bza bzëëb lo dziin, zha co glo bdiizh, lozhraa ga quizh luu zha ne glo bzëëb.”