“E Jerusalem! E Jerusalem! Am do nạbikom khũnetʼkoa ar am ṭhen kol ocokʼkanko do dhiritem tińetʼkoa. Sim eṅga cetʼleka acʼren hoponko acʼakʼ phạ̃kṛạ̃kʼ latarreye guṅgutʼko onkage iń hõ amren hoṛko hạr samṭaokoń menleda, menkhan onko do bako rebenlena.
Sonot Jiu ar bạhu kuṛi dokin meneda, “Dela hijukʼme,” Ar okoe noa kathae ańjometʼ uni hõe menma, “Dela hijukʼme.” Okoe tetaṅede kan uni doe hijukʼma ar okoe dakʼ ńũi menetʼkan uni do begor damte jion dakʼe ńũ idi joṅma.
Ińren Babawakʼ sana do nõkʼõe jemon Hoponko beṅgetʼae ar unire pạtiạukʼ mitʼke mitʼko do jaejug jion tahentako. Ińge onko do mucạtʼ dinreń jiwetʼ beretʼkoa.”
Menkhan oka jomakʼ nosṭo giḍikʼ ona lạgitʼ uduṛ dhupuṛ baṛae reakʼ do cetʼ lab? Okaṭakʼ jomakʼ baṅ nosṭokʼ bickom jaejug jion tahentape ona lạgitʼ kạmipe. Ona do Manwa Hopongeye emapea, ente Isor Baba doe sạbud akada, noa kạmi reakʼ ektiạri do eken uniakʼge menakʼtaea mente.
Ape do eṭakʼko ṭhen khon sarhao ocokʼpe ńamkana, menkhan okaṭakʼ sarhao eken Isor ṭhen khon ńamokʼ ona reakʼ do bape kurumuṭuyeda. Ar noa tayom do cekatepe pạtiạu daṛekokʼa?