“E Sion kuṛi, ma rạskạkʼme. E Jerusalem, hulạsokʼme. Ńelme amren raj do am ṭhene daraekana; uni doe dhoromgea ar uni ṭhen do bańcao menakʼa; uni doe mạ̃hirgea, ar gadha cetanre gadha hopon cetanreye decʼ hijukʼkana.
E Sionren hoṛko, ma kusikokʼpe, aperen Probhu Isor iạte rạskạkʼpe, ente uniyakʼ dhorom iạte uni do laha dakʼe emapekana. Uni do ape lạgitʼ asecʼ tasecʼ dakʼe emokʼkana, pạhil lekage uni do laha ar tayom dakʼe emapekana.
Ona tayom iń do ạḍi utạr hoṛkoakʼ sabad leka, ar had had ạtukʼ dakʼ reakʼ saḍe ar kajak huḍuretʼkan saḍe leka noa kathań ańjomkeda, “Halleluyah! Aboren sanam daṛeyicʼ Probhu Isor do rajokʼe ehopʼakada.
Abo kangeabon sạriyakʼren khatna akan hoṛ do, ente abo do Isorren Jiu hotete uni bon sewawae kana ar Mạsi Jisu iạte bon sarhaokʼ kana ar apnarre do babon bhorsakʼ kana.
Onate onko do ãṭ aṛaṅte hohowateko menkeda, “Idiyem, idiyem ar kurus kaeme.” Pilạte metatʼkoa, “Aperen raj do cetʼ ińiń kuruskaea?” Maraṅ naekeko roṛ ruạṛadea, “Kạisạr chaḍa aleren do ar cele raj hõ bạnukʼkoa.”
E Probhu, ińren Isor, ińren sonoticʼ, am do cetʼ jaejug tahenkạnicʼ dom baṅkana? Ale do ohole marao utạrlena. E Probhu Isor, ale sạjạile iạtege am do Babelrenkom bachao akatʼkoa; E asray buru, ale sạjạile lạgitʼge onko dom teṅgo akatʼkoa.
Probhu Isor do amakʼ sạjạiye sạṅgiń giḍiakada, uni do amren bạirikoe laga ńir akatʼkoa. Israelren raj Probhu Isor do am talare menaea; am do ar tishõ bin bhạlạiyakʼ do alom botorakʼa.