Probhu Isore meneda, “E bạńjhi, one tisge gidrạ bam janam akatʼko, am do rạskạte sereńme; ar am okoe do tishõ bedon baṅ rakapʼ akatʼme, am do hulạsokʼme ar andoṛme; ente jãwãe menaetayicʼ khon bạgi giḍiyicʼren hopongeko saṅgegetaea.
Probhu Isorren rukhiyạ akan hoṛ doko ruạṛ hijukʼa ar sereń sereńte Sionteko rakapʼa. Ar jaejugakʼ rạskạge onkoakʼ bohokʼ reakʼ mukuṭ do hoyokʼtakoa. Onko do ạḍiko hulạsokʼa ar duk ar kũhrạu do onko khon ńir pharakokʼa.
E Sion, bhage sombat jạkʼhiricʼ, am do usul burute rakapʼ calakʼme. E Jerusalem, bhage sombat jạkʼhiricʼ, am do ãṭ aṛaṅte hohoeme, ar alom botorokʼa; Jihudạ reakʼ nagraharen hoṛko metakom, “Hạni ńelepe aperen Isor!”
Ar ona khon do rạskạ reakʼ aṛaṅ ar sarhao reakʼ sereńge ańjomokʼa. Onkoakʼ lekha doń baṛhaotakoa, onko do bako komaokʼa. Onko doń manotkoa, onko do okoege bako nihạ̃t ocokʼa.
E Sionren hoṛko, ma kusikokʼpe, aperen Probhu Isor iạte rạskạkʼpe, ente uniyakʼ dhorom iạte uni do laha dakʼe emapekana. Uni do ape lạgitʼ asecʼ tasecʼ dakʼe emokʼkana, pạhil lekage uni do laha ar tayom dakʼe emapekana.