E Probhu Isor, am upạrteń mamblakʼ kanre hõ am do jao oktem dhoromgea. Enhõ iń do amakʼ bicạr reaṅ am sãote thoṛaganiń galmaraoa. Bedhoromkoakʼ hor do cedakʼ jo bahakʼkantakoa? Bepạtiạr hoṛ do cedakʼ khạtirjomako girobaso daṛeakʼ kana?
am do cetʼ jao oktege edre akanem tahena? Amakʼ edre do cetʼ jaejug hạbicʼ tahentama?’ Am do onkagem men akada, menkhan daṛeakʼ bhor bạṛicʼakʼgem kạmi akada.”
Probhu Isor do arhõe meneda, “Dela hijukʼpe, ńitokʼ bon galmarao phanḍaolege. Ente apeakʼ sanam kạiko sindur leka arakʼ akanre hõ enhõ ona do him leka ponḍokʼa; ar jeṅgetʼ arakʼ kanre hõ enhõ ona do bhiḍi upʼ leka ponḍokʼa.