“E Jerusalem! E Jerusalem! Am do nạbikom khũnetʼkoa ar am ṭhen kol ocokʼkanko do dhiritem tińetʼkoa. Sim eṅga cetʼleka acʼren hoponko acʼakʼ phạ̃kṛạ̃kʼ latarreye guṅgutʼko onkage iń hõ amren hoṛko hạr samṭaokoń menleda, menkhan onko do bako rebenlena.
Inạ chaḍa Manase do bin dusạn hoṛkoakʼ mãyãm nunạkʼe joro ocoakada je, ona mãyãmte Jerusalem reakʼ mitʼ simạ khon eṭakʼ simạna hạbicʼ perecʼlen tahẽkana. Uni do Jihudạren hoṛkoe kại ocoletʼkote onko do Probhu Isorakʼ mẽtʼre oka bạṛicʼakʼ kan onageko kạmiyetʼ tahẽkana.
Jerusalem do ạḍiye ghạṭ akada, onate uni doe bhonḍ akana. Okoe uniko manotede tahẽkan onko jotoge uniko nihạ̃t giḍi akadea, ente onko do uniyakʼ lajaoakʼko ńel akatʼtaea; uni doe kuhrạueda ar mẽtʼãhãe betʼetʼtaea.
Nabatren hopon Jerobiam Israelko cetʼlekae kại ocoyetʼko tahẽkan ar Bethelre oka pinḍ ar than boṭkocʼkoe benaoletʼ Josiạ do onako hõe marao giḍikada. Josiạ do ona than boṭkocʼkoe rạputʼ gejerkeda ar Asera khunṭi do seṅgelreye atarkada.
E Probhu Isor, amakʼ dhorom lekate amakʼ nagraha, metakʼme amakʼ sonot buru Jerusalem khon amakʼ edre ar khĩs baṛe sạṅgiń giḍikakʼme. Ente aleakʼ kại ar aleren hapṛamkoakʼ ghạṭ gunạkʼte Jerusalem ar ale amren hoṛko do ale beṛhaete menakʼko sanamko ṭhen henostagele hoyakana.
enḍekhan khạṭigiń uṭhạupea ar iń samaṅ khoniń giḍikapea ar okaṭakʼ nagraha do ape ar aperen hapṛamkoń ematʼko tahẽkan ona nagraha hõ iń samaṅ khoniń lebda giḍikakʼa.