A nane ňič stvorimen, so uľahas garudo anglal leste. Savoro hin le Devleske phundrado a sa dičhol anglo jakha Oleske, kaske jekhvar phenaha, sar dživahas, so kerahas a soske.
A tu Šalamun, čhavo miro, sprindžar tire dadeskre Devles a služin leske cale jileha the goďaha, bo o RAJ džanel amare jile the amaro gondoľišagos. Te les rodeha, dela pes tuke te arakhel, ale te tut lestar odvisareha, omukela tut pro furt.
Ale o RAJ leske phenďa: „Ma dikh pre oda, sar dičhol avral a savo hino učo, bo me mange kales na kidňom avri. Me na dikhav avke sar o manuš, bo o manuš dikhel ča oda, so hin anglo jakha, ale me dikhav andro jilo.“
Lakre čhaven marava the le meribnaha a dodžanena pes savore khangera, hoj me som oda, ko skuminel o jile the o goďa, a sakoneske tumendar počinava pal oda, so kerel.
Tritovar lestar phučľa: „Šimon, čhavo le Janoskro, rado man dikhes?“ Akor ačhiľa smutno o Peter, hoj lestar tritovar phučel: „Rado man dikhes?“ A phenďa leske: „Rajeja, tu džanes savoro! Tu džanes, hoj tut rado dikhav.“ O Ježiš leske phenďa: „Pašin mire bakroren!
Me džanav, Devla miro, hoj tu dikhes pro jilo le manušeskro a rado dikhes oles, ko hino pačivalo. Me jilestar tuke anďom kala dari a akana dikhav, hoj kala tire manuša tiš jilestar the radišagoha ande o dari.
Sar avena pro Izraeliti savore kala pohromi the pharipena, kadi giľi ela sar švedkos pre lende, bo na našľola andral o muja lengre potomkengre. Džanav, so gondoľinen a so kamen adadžives te kerel, mek angloda, sar len ľidžava andre odi phuv, pal savi len diňom lav la veraha.“