17 Amihmu amuthèd́ŏ kî aphoòlathè̆ tòcò anikhĭ dèba d́ŏ dèba nu!
“Manè̄ do, munimuthè̆ kò òkò̆ htè bija tòcò kò d́ò, ‘Ab́èhôwî ḿî amihmu asò̆dopho, adu muthèd́ŏ dakhă ńò kî ato b́oò̆ b́è abĭsèpho nu dakhă ńò tòcò nu.’
B́ĕ aniathè̆ tòcò nu, amihmu amuthèd́ŏ kî ab́oò̆ apho nu tòcò gā khab́èkò̆ dèssègnè̆ pwedè̄ lò? Dèbassègnè̆ adoamu gē lehtîkò̆ htĭge tèb́è jo, kî Kib́ĭcè adècirra gā lab́èkò̆ bija dikhwĭ jo.
Kî cò d́ò Jezŭ, “Nî thîhè̆ tèpwè ajo tòcò d́ò danè̄ nu ā?” Jezŭ d́òge cè tòcò, “Ji thîhè̆ hŏ, thĭ da phab́ègè dè ajo tòcò htè ‘Nè mègè abĭsèpho kî aò̆nu tòcò alòmò d́òhta dèhtăhtai,’ nu ńò ā?”
Bija aò d́ŏ khlòbu lèbu tòcò ge dègeb́a phîge d́ò̆è ascid́ŏkhlŏ ńò.
Thèb́è̆htabò̄ cab́ô̆htè ajo tòcò gī dî phî̆htanibò̄ d́ŏ dèhòkhè̆ ńò nu.