«Cɛi icɔl, mí ca vundulen. Langbanɔɔ pum va icali o so siaŋaa coo, o va o yɔmii pɔmbɔɛi tɛɛn o kpolonndo nin, soa siaŋaa, soa pulpulla a soa humbua va isisi ndu kɔɔli.
O kon mó kɔa a ya o kɔllo nin o lɛŋnde veselɛilen nin. Mí ca vanalanɔɔ pum icali o visi siaŋa sɔɔtɔtɔɔ coo, kɔɔle visi kon le va le pooɲɛilen poosoo a sɔɔn tanan, ndóò nɔ bolle ndii ŋɔmmɛw a leelan tɔ́.
O kon kɔɔli, mí tɔɔmasele celen cɔmnun vɛlɛ o halataala: tambálakáà, o siaŋaa maa leyin, ndóò nɔ bolle ndii ŋɔmmɛw a leelan tɔ́ a mɔsilta lemasalan tan ŋɔmmɛw o lebol oo lebol coo.
Mí soa tiŋia va kɔlan a ɲɛ ɲaanan ndaa nanɔɔ a ba lɛŋnde co a maluaŋ-nden. Mí soa humbua va kɔlan a ba paalen le del-lo a ɲɛ ɲaanan ndaa nanɔɔ, mí soa pooɲɛiya va kɔlan a ba too.