14 Má kɔ kumbu lan latulu a paala Saul nda Yonatan po ndɔ lan Sela, o tàndá Bɛnyamɛn-ndo nin, o sɛi Kis, fuɲaa Saul-lo nin. Má tosa sɔɔn masaa ndóò dimi-on kpow. O kon kɔɔli, mí Hala ɲulul kɔllo a lɛŋnden.
Mó cɔaw niko fonda-loamaa-lasálàá lon, mó solul Mɛlɛka sálàla loamaalan a sálàla kɔlɲululan. O kon, mí Mɛlɛka ɲulul kɔl a lɛŋnden, mí kpundɛ ndóò tuisi Israɛlla coo-o cuu.
Sela, Elɛf, Yebus (kon co Yerusalɛm ni), Kibea a Kiriat. Faw-faw, la va kobilan tɔ́ a lahiɔɔlu a cieon va lan o ba bɛngu-on. Kon yɔŋnun kɛ́ɔ le poaa Bɛnyamɛn-nda ni, mɛɛ yungula ndalan la va yɛ.
Má cuungiaa powtan bémboo Akan coo, powta lan la co vɔ lon háá paalen nden. O kon mí Mɛlɛka ɲuulul kɔl, mó mangala kɔltuw ndɔɔ. Lelan nda ke fonda kon diolan ni aa bóllo Akɔr (kon co dimio ni aa «Ból dɛnɛ palaa»), diola lan o nɔ háá paalen nden ni.
O kon kɔɔli, mí David dimul langbaa ndɔa le nda diwvo. Mí langbaa kan kili nda balan a pelon, má kɔ landu nda o limnde Hebrɔn ikɛi. Má cua niko bolle Is-Bosɛt len, má kɔ kumbu len Hebrɔn, o sɛi Abnɛr-o ikɛi.
La co nɛiyo biyɔɔ sisa le kɔlan, telen niaa tiiyanin Sɛlsa o pɛɛngulan a tàndá Bɛnyamɛn-ndo-o, la komalnin vanpiaandua nda ŋiɔn o sɛi Rasɛl-lo ikɛi, mà dimul nɔm aa: ‹Sofɛlɛa n co nuwviaa-a cennun. Le nɔm kínɛí fuɲa nɔm co nin buulanndo ni. O co dimio aa: Ko yɛɛ ya tosa yɛ mì ce po nuu?›
Kpema kon yɔngu ndu dío le lou o vali solia lasálàá coo le fɛɛn a fɛɛn, kandɔɔ a ndu pila, kɔ bii a polale ndɔlen fɛɛn-fɛɛn. Kani o tosa paŋalaa le Hala ndɔɔ, mó tosa vɛlɛ faleŋii baŋannde Israɛlla coo.»
mó lo kɔlan Israɛlnɔ kon kɔɔli háá o cɛi-kola-toandaa ndɔɔ nin. Mɛɛ nda tiiya lon, mó cuku nda dembelan a bállo lepilɛ kpé, mó diw nda nda ŋiɔn kpow, langbanɔ kon a cua laandu kon. Tosaa dɔ́ɔ́ lende, mí kpundɛ va Israɛlla coo-o pɛngi tosanndo.