“Ho deɛ, honhwɛ ho ho yie, efiri sɛ bebeyi ho ama abadwafoɔ; na bɛbɛhwe ho hyia adane mu; na me nti, hobegyina amradofoɔ ne ahemfo anim, de ayɛ adanseɛ ama bɛ.
Na metwee bɛ aso mprɛ pii hyia adane nyinaa mu sɛnea bɛbɛka bibi de apo bɛ gyidie. Na esiane m’ani a na abere bɛ so paa nti, mekɔɔ nkuro foforɔ so mpo kɔtaa bɛ hɔ.
Na me deɛ meeka akyerɛ ho sɛ, sɛ wo bo fu wo nua a, wobedi fɔ atemmuo mu; wodi wo nua atɛm sɛ nipahunu a wobedi fɔ mpanyimfoɔ atitire he asɛniiɛ; na sɛ woka sɛ, ‘Woyɛ kwasea’ a, wobedi fɔ akɔ gya a onnum da mu.
na bɛde no ahyɛ Amanamane mufoɔ nsa ama bɛadi ne ho fɛw na bɛabɔ no mmaa, na bɛabɔ no asennuam, na da a ɔto so mmeɛnsa he Nyankopɔn anyane no afiri awufoɔ mu.”
kɔkaa sɛ ɔmma no nkrataa a ɔde bɛkɔ Damasko hyia adane mu, sɛnea ɔbɛyɛ a obetumi akye biaa a obehu sɛ ɔnam gyidie Kwane He so, mmeema ne mmaa, de bɛ aba Yerusalem.