Biblia Todo Logo
Bib sou entènèt

- Piblisite -

HEBƏRO 10 - Bibəl ta Sar̄

1 Ndū najə̄ yā Moijə ɔjə kɔ̄r̄ kum yá̰a̰ kə gōgēé alé. Ni i ndíĺ yá̰á̰ kə́ majə gə̄ ń ndɔ̄ń tə́ a adə̄n̄ ní. Ni-dəje kadə̄ adə̄n̄ yá̰a̰ tun̄ kə́ kógə̄ḿ beē kə̄ nja naā tə́ kə dɔ ɓāl̄ gə̄ kanjə̄ dəba. I yá̰á̰ ń noō n ngé gə̄ ń ndɔ́tə̄n̄ kə̄ rɔ̄ Nə́ɓā tə́ ní, ni asə rāādə́ kadə̄ majə ɔtə̄n̄ kə taá alé ní.

2 Ré i beé aĺ anī, ngé rāā kəla kadə̄ Nə́ɓā tītə̄ ń noō gə̄ ní, a tə́gon̄ majaĺ yādə́ nja kógə̄ḿ kadə̄ gír gāngəń. Nin̄ a gerə̄n̄ gō majaĺ kə́ nin̄-rāān̄ to̰ aĺ ō, deē a ndējə̄ yá̰á̰ kə́ tun̄ to̰ aĺ ō.

3 Banī yá̰á̰ kə́ tun̄ gə̄ ngeé ń toō ní, a ter̄ i kem de gə̄ dɔ majaĺ yādə́ gə̄ tə́ kə dɔ ɓāl̄ gə̄ kanjə̄ dəba.

4 Tɔdɔ̄ mósə man̄g kə́ bəra gə̄ ō, bal bə̄yā̰ gə̄ ō, asə kun majaĺ kɔ̄ɔ́ alé.

5 Adə̄ dan ń Kərist a rāā yā reē dɔ nang tə́ ní, ni-əda Nə́ɓā na: Ḭ̄ ī-gḛy yá̰á̰ kə́ tun̄ aĺ ō, yá̰á̰ kə́ ndējə̄ aĺ ō, banī ḭ̄ ī-rāā dā̰ rɔ̄ḿ ādə̄m̄.

6 Dā̰ kə́ tɔ̄l̄ ba róō horoó ní ō, yá̰á̰ kə́ tun̄ tām̄ majaĺ tə́ ō ní, nelī alé.

7 Loo ń noō tə́ ní m-ə́da na: Nə́ɓā mā n toó, m̄-reē yā rāā yá̰á̰ ń kemií ndigə ndigə tə́ ní, kə gō ń ndangən̄ ɔjənə̄ń dɔḿ kem ndāŕ ndang najə̄ kə́ ɓír̄ gidə naā tə́ ní.

8 Najə̄ ń ni-əda kété ní n toó: Ḭ̄ ī-ndigə yá̰á̰ kə́ tun̄ aĺ ō, yá̰á̰ kə́ ndējə̄ aĺ ō, yá̰á̰ tun̄ kə́ róō horoó aĺ ō, yá̰á̰ kə́ tun̄ tām̄ yā majaĺ tə́ aĺ ō, yá̰a̰ gə̄ ń noō nelī alé. Tá i ndū najə̄ n mēr̄ ndējə̄ yá̰á̰ kə́ tun̄ gə̄ ń noō malang ní.

9 Gō tə́ anī ni-əda na: Mā n toó, m̄-reē yā rāā yá̰á̰ ń kemií ndigə ní tə́. Adə̄ ni nujə yá̰a̰ tun̄ kə́ jóo gə̄ kɔ̄ɔ́ ba əndāń yān gotoó.

10 Kərist rāā yá̰á̰ ń Nə́ɓā ndigə ní. Ni-adə̄ rɔ̄n yá̰a̰ tun̄ tə́ nja kógə̄ḿ kadə̄ gír gāngəń. Loo ń noō tə́ majaĺ yājí i kə kun kɔ̄ɔ́ dɔjí tə́ adə̄ jə-téliī de kə́ kɔr̄ kam̄ tām̄ yā Nə́ɓā gə̄ tə́.

11 Ngé tun̄ yá̰a̰ gə̄ kógə̄ḿ kógə̄ḿ a ran̄ kə njdadə́ kə́ dɔɔ́ kə ndɔ̄ gə̄ ndɔ̄ gə̄ yā rāań kəla yā Nə́ɓā. I yá̰a̰ tun̄ kə́ kógə̄ḿ beē nəkɔ́ ń noō n nin̄ a ndējə̄n̄ ngándáńg ní, banī yá̰a̰ tun̄ ní asə kun majaĺ kɔ̄ɔ́ alé.

12 Ba Kərist ni ndējə̄ yá̰a̰ tun̄ kə́ tām̄ yā majaĺ tə́ i nja kógə̄ḿ beē. Gō tə́ anī ni-ndi dɔ jī ko̰ Nə́ɓā tə́ ngándáńg.

13 Ngɔlaā ní ndi a ngóō i kadə̄ Nə́ɓā əla madə̄ ba̰ā̰n gə̄ gír njan tə́ tītə̄ kōr̄ kāgə̄ taā gír nja beé.

14 Tɔdɔ̄ i kə ta kūl̄ yá̰a̰ tun̄ kə́ kal kógə̄ḿ beē, ni rāań kadə̄ ngé gə̄ ń ni-ɔr̄ kam̄də́ tayā télən̄ de kə́ majə ɔtə̄n̄ kə taá kə́ njɔ́ḿ gə̄ tə́ ní.

15 Ndíĺ kə́ Táĺ ɔjəjí kə́ rɔ̄kum tə́ ō. Tɔdɔ̄ najə̄ ń ni-əda ta kəga dɔ ni n toó:

16 Kɔ́ɔ̄ɓē əda na: Gō ndɔ̄ gə̄ ngeé ń noō tə́ ní, madə̄ naā ń m-ā m-ə́hɔ sedə́ ní n toō, m-ā m̄-tə́ndā ndū najə̄ yāḿ gə̄ ngarān̄g kemdə́ tə́ ō, m-ā m̄-ndangdə́ tū kur̄ dɔdə́ tə́ ō.

17 Gō tə́ anī ni-əda na: A əga kemḿ dɔ majaĺ yādə́ gə̄ to̰ aĺ ō, dɔ yá̰á̰ rāādə́ kə́ gō tə́ aĺ gə̄ tə́ to̰ aĺ ō.

18 Dan ń mā̰ȳn̄ rɔ̄də́ dɔ majaĺ gə̄ tə́ kɔ̄ɔ́ ní, deē a ndējə̄ yá̰a̰ tām̄ yā majaĺ tə́ to̰ alé.


Ādə̄ jə-ndɔ́tī ngɔr kə̄ rɔ̄ Nə́ɓā tə́

19 I beé ní, ngákó̰ó̰ḿ gə̄, j-asiī kudə kem loo kə́ táĺ ngá̰ý tə́ kanjə̄ ɓōĺ yá̰á̰ kógə̄ḿ kə ta kūl̄ mósə Jeju.

20 Ni-teē ta róbə́ kə́ kijə ō, kə́ kə kumuú ō, tū kūbə̄ gān̄g kum kújə́ tə́ adə̄jí, kumən na teē i tū dā̰ rɔ̄n nəkɔ́ tə́.

21 J-awī kə ngol ngé tun̄ yá̰a̰ gə̄ kə́ əndānən̄ dɔ kújə yā Nə́ɓā tə́.

22 I beé ní, ādə̄ jə-ndɔ́tī ngɔr kə̄ rɔ̄ Nə́ɓā tə́, kə kemjí kə́ rɔ̄kum ō, kə taā kem kə́ mámák ō. Tām̄ tə́gon̄ yá̰á̰ kə́ gōtə́ aĺ gə̄ ń rāān̄ adə̄ kemjí əhɔjí kə najá ní kɔ̄ɔ́ ō, tə́gon̄ rɔ̄jí kə man̄ kə́ unjə̄ njáý njáý ō.

23 Jə-ngɔ̄mī yá̰á̰ ń j-əndāī kemjí dɔ tə́ á j-ədaī najə̄n ní. Tɔdɔ̄ Nə́ɓā ń ənī míndən adə̄jí ní i nge ra dɔ ndūn tə́.

24 J-a̰ā̰ī gō naā kadə̄ j-ɔsiī kíl naā kə̄ dɔɔ́ loo tár naā tə́ ō, loo rāā kəla yá̰á̰ kə́ majə tə́ ō.

25 Jə-lōōī kəya̰ loo kán̄ naā yājí kɔ̄ɔ́ tītə̄ ń i jī bēl̄ loo rāān yā de kə́rēý gə̄ ní. Banī j-adī naā tɔ́gə, tɔdɔ̄ á̰a̰ī kadə̄ dɔ ndɔ̄ yā Kɔ́ɔ̄ɓē i ngɔr.

26 Tɔdɔ̄ ré jə-gerī najə̄ kə́ rɔ̄kum pá tá jə-na̰yiī kə̄ loo rāā yá̰á̰ kə́ majaĺ tə́ kə gō kem ndigə yājí anī, gotə yá̰a̰ tun̄ kə́ tām̄ majaĺ tə́ gətóo.

27 Yājí i yā kadə̄ ɓōĺ kə́ ngá̰ý rāājí tá jə-ngóōī i sarya ō, hor kə́ təngā ngá̰ý kə́ a o̰o̰ ngé ba̰ā̰ Nə́ɓā gə̄ ní ō.

28 Deē ń mān̄ dɔ ndū najə̄ yā Moijə ní, a tɔ̄l̄nən̄ i kanjə̄ kadə̄ kumdə́ o̰o̰də́ tām̄ yān tə́ ba a oy kə gō najə̄ kɔr̄ de kə́ kum tə́ gə̄ jōó aláa mətá.

29 Deē ń a tə́ɓā Ngōn̄ Nə́ɓā njan tə́ ō, rāā mósə́ ń Nə́ɓā əhɔń madə̄ naā kə de gēé ní yá̰á̰ kə́ karī tə́ ō, mósə́ ń unnəń majaĺ yān gə̄ kɔ̄ɔ́ dɔn tə́ adə̄ ni tél de kə́ kɔr̄ kam̄ tayā ō, tájə̄ Ndíĺ ń kem majə yā Nə́ɓā adə̄jí ní ō anī, ī-gírī kadə̄ yá̰á̰ kə́ tōr̄ ń majə kadə̄ rāān̄ seneé tām̄ majaĺ yān tə́ ní, i yá̰á̰ kə́ tōr̄ kə́ tɔȳ nge ń noō aĺ a?

30 Tɔdɔ̄ jə-gerī nge ń əda na: I mā n i nge dal ba̰ā̰ ní, i mā n i nge kəndā nja de gə̄ tām̄ kəla rāādə́ gə̄ tə́ ní. Ni-əda ɓáý to̰ na: Kɔ́ɔ̄ɓē a gān̄g sarya dɔ deē yān gə̄ tə́.

31 Kəsō jī Nə́ɓā kə́ ndi kə kumneé tə́ i yá̰á̰ kə́ to ɓōĺ ngá̰ý.

32 Ādə̄ əga kemsí dɔ yá̰á̰ ń rāāsí kété tə́ ní. Kem ndɔ̄ gə̄ ngeé ń noō tə́ ní dan ń sḭḭ̄ ə́ngeī loo kə́ unjə̄ kow yā Nə́ɓā ní, á̰a̰ī tápə̄ ngá̰ý gō tə́, banī sḭḭ̄ ī-raī ngan̄g ta rɔ̄ɔ̄ ní tə́.

33 Kə́rēý gə̄ ɓáa tájə̄n̄sí ō, rāān̄sí yá̰á̰ kə́ tōr̄ ta kum de gə̄ tə́ malang ō. Kə́rēý gə̄ anī sḭḭ̄ ī-rāāī kə ngé gə̄ ń a rāān̄də́ yá̰á̰ kə́ beé gə̄ ní ō.

34 Tɔdɔ̄ sḭḭ̄ á̰a̰ī tápə̄ naā tə́ kə ngé gə̄ n əhɔn̄də́ dəngáyá ní. Ba dan ń táān̄ yá̰a̰ kənge yāsí gə̄ jīsí tə́ kɔ̄ɔ́ ní, rɔ̄sí nel̄sí, tām̄ ī-gerī kadə̄ yá̰á̰ ń sḭḭ̄ ə́ngeī ní, i yá̰á̰ kə́ majə tɔȳ kə́ a to ngándáńg.

35 I beé ní, ī-lōōī tḭ̄ḭ̄ ta kəndā kem dɔ tə́ yāsí kɔ̄ɔ́, tɔdɔ̄ a adə̄sí yá̰a̰ kəndā nja yāsí kə́ bo ngá̰ý.

36 Majə kadə̄ ī-tə́gāī tasí ī-rāāīneé yá̰á̰ ń Nə́ɓā ndigə ní, yā kəngeń yá̰á̰ ń ni-ənī míndə dɔ tə́ yā kadə̄sí ní ō.

37 Tɔdɔ̄ makətūbə̄ yā Nə́ɓā əda na: Na̰y kum mbang sḛ́ý ɓáý, na̰y sḛ́ý beē ngóy, anī nge ń sɔɔ̄ kadə̄ reē ní a reē. Na a ɔr bā̰ā̰ alé.

38 Deē ń i de kə́ gōtə́ yāḿ ní a ndi kə kumneé i kə ta kūl̄ taā kem. Banī ré ni-ɔr̄ rɔ̄n kə́ gogə́ anī, a nelə̄m̄ seneé alé.

39 Jḭḭ̄ i de gə̄ kə́ yā kɔr̄ rɔ̄jí kə̄ gogə́ yā kudə kɔ̄ɔ́ alé. Jḭḭ̄ i de kə́ ngé taā kem gə̄ ō, jə-ra i dɔ róbə kajə tə́ ō.

Bibəl ta Sar̄ © L'Alliance Biblique du Tchad, 2006, 2010.

Bible Society of Chad
Swiv nou:



Piblisite