GALATƏ 2 - Bibəl ta Sar̄Pol ō ngámbang kəla kə́ rang gə̄ ō 1 Ɓāl̄ kutə gidə i sɔ́ gō tə́ anī, m̄-tél m-āw̄ Jerusalem gogə́ ɓáý to̰ jḭḭ kə Barnabasaá ō, m-ún Titə m-ādə̄ aw̄ seḿ ō. 2 Tá kaw̄ḿ Jerusalem ní, i gō teē kə́ Nə́ɓā teē kumḿ dɔ tə́ kadə̄ m-āw̄ tə́. Dan ń m-āw̄ ní, m-ɔ́jə́ ngé gə̄ ń nin̄ i ngé kɔŕ no de gə̄ ní gír Najə̄ kə́ Majə ń m-ɔ́jə de gə̄ ń nin̄ i Jipə aĺ gə̄ ní kə kéŕdə́, na sōgə́ ngɔ̄də̄ ń m-ā̰ȳ ɓá, aláa m-ā m-ā̰ȳ ɓáý ní, i ngɔ̄də̄ kə́ ndāńg karī. 3-4 Ngákó̰ó̰jí kə́ rɔ̄kum aĺ gə̄ túdə̄n̄ danjí tə́ ɓá tā, ba Titə ń i seḿ á ni i Gərek ní, ɔsən̄ seneé ta kəja mɔtən alé. Ngákó̰ó̰jí kə́ rɔ̄kum aĺ gə̄ ngé ń toō a umə̄n̄ i háĺ rāājí yá̰á̰ kə́ loo kɔ́ɔ̄ rɔ̄jí ń Jeju Kərist adə̄jí ní, yā rāān̄jí ɓəlo tə́. 5 Ba jḭḭ j-adə̄də́ kum mbang kógə̄ḿ gə̄gē aĺ bátə́, yā kadə̄ rɔ̄kum yā Najə̄ kə́ Majə toń gotoó beē tām̄ yāsí tə́. 6 Ba ngé gə̄ ń i ngé kɔr no de gə̄ ní, ɔjəmə̄n̄ yá̰a̰ kə́ kijə gə̄ kadə̄ m̄-rāādə́ dɔ gúú tə́ alé. Kə́ rɔ̄kum tə́, ká ré nin̄ i ngé kɔr no de gə̄ kété gə̄gē anī usəm̄ mā alé, tɔdɔ̄ Nə́ɓā a gān̄g sarya i tām̄ ta kum deē alé. 7 Banī nin̄-a̰ā̰n̄ kadə̄ Nə́ɓā adə̄m̄ mā kəla kɔjə de gə̄ ń nin̄ i Jipə aĺ gə̄ ní Najə̄ kə́ Majə, tītə̄ ń adə̄ń Piyer kəla kɔjə Jipə gə̄ Najə̄ kə́ Majə ní. 8 Tɔdɔ̄ nge ń rāā kəla kem Piyer tə́ adə̄ ni-tél ngōmbang kəla yā Jipə gə̄ ní, rāā kəla kemḿ mā tə́ adə̄ mā m̄-tél ngōmbang kəla yā de gə̄ ń i Jipə aĺ gə̄ ní ō. 9 Kəla kə́ tayā ń Nə́ɓā adə̄m̄ ní, Jakə ō Piyer ō Ja̰a̰ ō ń de gə̄ əndān̄ tɔ́gə́də́ i dɔdə́ nin̄ tə́ ní, nin̄-a̰a̰ gerə̄n̄. Adə̄ nin̄-əhɔn̄ jījí, mā ō Barnabas ō ɔjən̄neé kadə̄ kemdə́ i gō yājí tə́. I tītə̄ ń noō n j-oōń naā kadə̄ jḭḭ j-a jə-rāā kəla i dan de gə̄ kə́ nin̄ i Jipə aĺ gə̄ tə́, ba nin̄ a rāān̄ kəla i dan Jipə gə̄ tə́ ní. 10 Yá̰á̰ ń dəjen̄jí ní i kadə̄ əga kemjí dɔ ngé ndoō gə̄ tə́ ngóy, adə̄ m-ə̄ndā kumḿ gírí m̄-rāā majə. Pol ndán̄g Piyer kem ɓē kə́ A̰tiyos tə́ 11 Ba dan ń Piyer reē kem ɓē kə́ A̰tiyos tə́ anī, m̄-mbātə́ najə̄ gōn tə́ ta kumən tə́, tɔdɔ̄ yá̰a̰ rāān i gō tə́ alé. 12 Tām̄ kété tá kadə̄ deē yā Jakə kə́rēý gə̄ ugə̄n̄ ní, ni-əsa yá̰a̰ kə de gə̄ ń nin̄ i Jipə aĺ gə̄ ní. Ba ré nin̄-reē ugə̄n̄ anī ni-ɔr̄ rɔ̄n kɔ̄ɔ́ rɔ̄də́ tə́, tɔdɔ̄ ni ɓōĺ i Jipə gə̄. 13 Loo ń noō tə́ gotə Jipə gə̄ rāān̄ yá̰a̰ kə ɓōló tītə̄ yān ō, Barnabas nəkɔ́ gə̄gē ndájə̄ yá̰a̰ rāādə́ ō. 14 Ba dan ń m-á̰a̰ kadə̄ háĺdə́ i súmūú aĺ ō, ndetə yá̰á̰ kə́ rɔ̄kum yā Najə̄ kə́ Majə aĺ ō anī, m-ə́da Piyer ta kum de gə̄ tə́ malang na: Ḭ̄ ń i Jipə ní, ī-rāā hál deē ń ni i Jipə aĺ ní anī, loo kadə̄ ɔ́sə kə de gə̄ ń nin̄ i Jipə aĺ gə̄ ní ta rāā háĺ yā Jipə gə̄ i ba̰ý? Jipə gə̄ ō de gə̄ ń i Jipə aĺ gə̄ ní ō ajən̄ 15 Jḭḭ̄ i Jipə kə́ kojə gə̄ ba jḭḭ̄ i ngé rāā majaĺ gə̄ ń noō ń nin̄ i Jipə aĺ gə̄ ní alé. 16 Ɓá tā ba jə-gerī kadə̄ yá̰á̰ ń rāā adə̄ deē tél de kə́ súmūú ta kum Nə́ɓā tə́ ní, i ngɔ̄m̄ ndū najə̄ gə̄ alé, ba i kadə̄ deē taā kem Jeju Kərist. Adə̄ jḭḭ̄, jə-taāī kem Kərist Jeju ō, yā kadə̄ gerə̄n̄neé kadə̄ jḭḭ̄ i de kə́ súmūú gə̄ sɔɔ̄ń taā kə́ jə-taāī kem Kərist, banī i sɔɔ̄ń ngɔ̄m̄ kə́ jə-ngɔ̄mī ndū najə̄ gə̄ alé. Tɔdɔ̄ de kə́ kadə̄ Nə́ɓā rāān de kə́ súmūú tə́, sɔɔ̄ń ngɔ̄m̄ kə́ kɔ́ɔ̄ ngɔ̄m̄ ndū najə̄ ní, gətóo. 17 Ba ré dan ń jə-sāāī kadə̄ rāān̄jí de kə́ súmūú gə̄ tə́ kə ta kūl̄ Kərist ní, reē teēn̄ dɔ tə́ kadə̄ jḭḭ̄ i ngé rāā majaĺ gə̄ ō anī, kumən na Kərist i nge rāā majaĺ ō a? I beé alé! 18 Tɔdɔ̄ yá̰á̰ ń m̄-nujəń sák sák kɔ̄ɔ́ ní, ré m̄-tél m̄-rāā gogə́ anī, m̄-rāā rɔ̄ḿ i nge mān̄ dɔ ndū najə̄ tə́. 19 Tɔdɔ̄ mā i de kə́ m-óy kɔ̄ɔ́ kə gō ndū najá. Ba koy ń m-óý ní, i ndū najə̄ nəkɔ́ n tɔ̄lə̄m̄ yā kadə̄ m̄-ndi kə kumḿ tām̄ yā Nə́ɓā tə́ ní. Mā i de kə́ əndamə̄n̄ kə máyá̰ tū kāgə̄ kə́ dēsə́ tə́ naā tə́ kə Kərist kɔ̄ɔ́. 20 m̄-ndi kə kumḿ ɓá tā ba i mā alé, i Kərist n ndi kə kumneé kemḿ tə́ ní. Tɔdɔ̄ ndiḿ kə́ deē ndul tə́ kə́ ngɔr ń toō tə́ ní, m-ndi i kə ta kūl̄ taā kə́ m̄-taā kem Ngōn̄ Nə́ɓā kə́ tárəm̄, tɔdɔ̄ ni-adə̄ rɔ̄n kum gotəḿ. 21 Mā m̄-rāā rajə ń Nə́ɓā rajəm̄ ní i yá̰á̰ kə́ ndāńg karī tə́ alé. Tɔdɔ̄ ré deē a tél de kə́ gōtə́ i kə ta kūl̄ rāā yá̰á̰ ń ndū najə̄ əda ní anī, Kərist oy i yo kə́ ndāńg karī. |
Bibəl ta Sar̄ © L'Alliance Biblique du Tchad, 2006, 2010.
Bible Society of Chad