Efesios 2:1 - Triqui de San Juan Copala1 Ga̱a rque̱ me se maꞌa̱n nij soj me síí tumé ndoꞌo cacunꞌ, ne̱ cheꞌé dan quiriꞌ nu̱ꞌ nimán nij soj na̱nj ado̱nj. Ne̱ taj se quiꞌyáꞌ caꞌve̱e nani̱i̱ soj rihaan sayuun a̱ maꞌ. Faic an caibideil |
Tza̱j ne̱ vaa cheꞌé gu̱un niha̱ꞌ rá níꞌ cheꞌé se namán tinúú so̱ꞌ, rej. ꞌO̱ se tinúú so̱ꞌ roꞌ, ase vaa ꞌo̱ síí caviꞌ gaa soꞌ rihanj, tza̱j ne̱ nihánj me cunuu iꞌna̱ꞌ uún soꞌ a. Ne̱ ase vaa ꞌo̱ síí caꞌanj niꞌya̱ gaa soꞌ rihanj, tza̱j ne̱ cuano̱ nihánj me se a̱j narij man soꞌ na̱nj ado̱nj”, taj rej síí chava̱ꞌ yoꞌ rihaan soꞌ a ―taj Jesús a. Veé da̱nj quisíj cuentó nanó Jesús rihaan nij soꞌ a.
’Xa̱ꞌ síí itu̱u̱, tza̱j ne̱ me ina̱nj rá soꞌ quiꞌya̱j itu̱u̱ soꞌ matzinj do̱ꞌ, ticavi̱ꞌ soꞌ matzinj do̱ꞌ, tinavi̱j soꞌ matzinj do̱ꞌ ado̱nj. Cheꞌé dan atúj soꞌ rej nu̱u̱ nij matzinj a. Tza̱j ne̱ ꞌu̱nj me se caꞌnáꞌ ꞌu̱nj cheꞌé se me rá ꞌu̱nj ꞌo̱ ga̱a̱ iꞌna̱ꞌ nij xoꞌ, ne̱ niꞌndaj ya̱ ga̱a̱ xe̱j nimán nij xoꞌ, qui̱ꞌyáj chugua̱nj.
Ne̱ Danj Yaꞌanj taj se vaa snóꞌo quiꞌyaj Yaꞌanj asino ya̱a̱n me síí cuꞌna̱j Adán, ne̱ ga̱a tiha̱j quiꞌyaj Yaꞌanj man soꞌ me se guun soꞌ síí vaa iꞌna̱ꞌ, quiꞌyaj Yaꞌanj, taj Danj Yaꞌanj a. Dan me se ase vaa síí cuꞌna̱j Adán roꞌ, da̱nj vaa síí cuꞌna̱j Cristó, tza̱j ne̱ ino̱ doj vaa Cristó, ne̱ dan me se ga̱a cunuu iꞌna̱ꞌ uún Cristó, ne̱ cunuu ino̱ nu̱ꞌ nee̱ man soꞌ, ne̱ dan me se aꞌvee vaa iꞌna̱ꞌ nda̱a maꞌa̱n níꞌ, ꞌyaj soꞌ a. Ne̱ cheꞌé dan cunu̱u iꞌna̱ꞌ uún ta̱ranꞌ níꞌ chugua̱nj.
ꞌO̱ se neꞌen núj se vaa ꞌe̱e̱ rá Cristó man cunuda̱nj yuvii̱, ne̱ cheꞌé dan ꞌo̱ me rá núj cata̱j xnaꞌanj núj rihaan yuvii̱ cheꞌé soꞌ a. ꞌO̱ se guun ya̱ rá núj se vaa o̱rúnꞌ Cristó me síí caviꞌ cheꞌé cunuda̱nj yuvii̱, ne̱ cheꞌé dan ase vaa síí caviꞌ roꞌ, da̱nj ꞌyaj cunuda̱nj nij yuvii̱ noco̱ꞌ man soꞌ niꞌya̱j nij soꞌ chrej chiꞌi̱i̱ a.
Ga̱a naá ga̱a ataa queneꞌe̱n soj si̱j yaníj man Cristó, ne̱ quiꞌyaj ndoꞌo soj cacunꞌ, ne̱ taj taꞌngaꞌ cutaꞌ nii man nee̱ man soj maꞌ. Tza̱j ne̱ tinavij u̱u̱n Yaꞌanj nu̱ꞌ cacunꞌ ta̱j xráá soj, ne̱ ase vaa cunuu iꞌna̱ꞌ uún Cristó ga̱a caviꞌ soꞌ roꞌ, da̱nj vaa soj, ne̱ ꞌo̱ cunuu sa̱ꞌ nimán soj, quiꞌyaj Yaꞌanj na̱nj á.
ꞌO̱ se cheꞌé se cunuu ꞌe̱e̱ rá níꞌ man tinúú níꞌ roꞌ, cheꞌé dan neꞌen níꞌ se vaa a̱j tanáj xco̱ níꞌ chrej chiꞌi̱i̱ chrej quiꞌya̱j cavi̱ꞌ níꞌ, ne̱ a̱j cunuu sa̱ꞌ nimán níꞌ, ne̱ caꞌve̱e ca̱yáán níꞌ ga̱ Yaꞌanj ado̱nj. Ne̱ síí ne ꞌe̱e̱ rá man tuviꞌ me se adi̱ꞌ se vaa nij síí caviꞌ roꞌ, vaa nij soꞌ na̱nj ado̱nj.
Ga̱a ne̱ cataj uún soꞌ rihanj a: ―Nana̱ nihánj me nana̱ cachro̱n so̱ꞌ caꞌne̱j so̱ꞌ rihaan síí caꞌnéé Yaꞌanj ni̱caj yuꞌunj man xꞌneꞌ nij síí noco̱ꞌ manj ya̱nj chumanꞌ Sardis a: “Dan me se nihánj me nana̱ aꞌmii ꞌu̱nj si̱j nica̱j Nimán Yaꞌanj do̱ꞌ, chi̱j nij yatiꞌ do̱ꞌ, rihaan soj si̱j ma̱n chumanꞌ Sardis, ne̱ Nimán Yaꞌanj roꞌ, vaa gue̱e̱ soꞌ, ne̱ chi̱j ya̱ se nucua̱j nica̱j soꞌ a. Neꞌén ꞌu̱nj da̱j ꞌyaj nij soj, ne̱ dan me se síí vaa iꞌna̱ꞌ ya̱ nimán me soj, rá yuvii̱, tza̱j ne̱ ase vaa síí caviꞌ nimán vaa soj rihanj na̱nj ado̱nj.