34 Ivëhkëk, ee to hikta piun a hi pe Ieesuꞌ, suk ataeah, ee to poet suk a ö nee to vavaato vasukaꞌ nö vu ne maꞌ manuh hanan suk eteh se teꞌ non a tasun apuh oah manih pee.
A ma vamomhë peꞌ to kokoman këh ne a pusun in a soe vaꞌih, pare vaiihi e ne pan, “Eꞌ to sosoe pöꞌ non a soe vaꞌih suk ea to hikta teꞌ vu maꞌ ta taëën.”
Me eöm to teꞌ va e nem manih pa sö tetehean, nee to sö a taëën keꞌ ninin vih. Ivëhkëk, o tetehean va pa sö pamëh se keh hikta teꞌ non, eꞌ se vaninin vih vah va in taëën pamëh nih? Eöm se teꞌ rakah vako nem manih pa sö tetehean, a ma kokoman peöm se teꞌ vatö ne, köm vakamöꞌ me ra ma upöm peöm.”
Eöm se iu koman rakah nem o upöm peöm, vamanih pa ö nöm to iu va nem sih a ma kën kea koman peöm. Paröm ta rakah nem a ëhnëëra ma meoh teꞌ peöm, ka ëhnëëre se apuh oah non a ma ëhnëëneöm.
Eöm se nat nem teꞌ va nem manih po teꞌ susun to susun ke ne a napan varih ne Sosoenën to vahoꞌ voh pa koreneöm, köm matop nem. Ivëhkëk, eöm se teꞌ va nem manih po vëknöm vih manih pee, kee se ep, pare vatet a taateꞌ vih peöm.