“Eöm se vamatop vavih rakah nem po teꞌ vanënën soe pikpiuk. Ee to nat vi ne a nok a ma to marën a vamanman a neöm. Pare teꞌ va ne manih po këh poa to ohop maꞌ o peos sipsip ko huk vatët maꞌ po sipsip to not ta teꞌ.
O Kristo vapikpiuk, me ro teꞌ vanënën soe vapikpiuk se tavus maꞌ, pare vatvus a ma kiu apaꞌpuh me a ma tah vatoksean. Ee to hikta onöt ne a nok a ma tah poë varih manih pa napan ne Sosoenën to soe a ö neꞌ se kon hah raoe. Ee se piuk vahok ee pa napan.
Eöm koman se matop vavih nem, a napan se öt a neöm, ko vahoꞌ ee peöm po vahutët, ko ip ee peöm manih koman a ma iuun hinhin soneꞌ pee. Eöm se sun em po vahutët matëëro teꞌ apaꞌpuh va pa kaman, me ro teꞌ susunön. Suk eöm to vaman, paröm vavatet a nem neoꞌ, paröm vatvus a Soe Vih peöꞌ manih pee.
Ke Ieesuꞌ soe pan, “Eöm se matop vavih rakah nem, tomeꞌ eöm kakaak vah nem ko sipak, paröm kokoman vörep nem a ma tah va po sionin. A vu taateꞌ pamëh se keh vöknah a neöm, köꞌ hah vöhkak a maꞌ neöm ko öt va ka neöm manih po vasuꞌ.
Ke Ieesuꞌ soe pan, “Eöm se matop vavih nem, o upöm teꞌ tomeꞌ piuk ka neöm. A nap peo rakah se nö maꞌ, pare popokaꞌ ne a ëhnaneoꞌ, pare soe vamanih pan, ‘Eöꞌ a teꞌ pamëh’, me ‘O poen to öök vatët en’, ivëhkëk, eöm se koe a vaman raoe.
A ma tah kurus poë varih to meꞌ avoeꞌ e ne pa tavus maꞌ, köꞌ soe vahik ke voh eoꞌ peöm. Suk ataeah, amot nöm se ep in a tah pamëh to tavus, paröm vaman poꞌ.
Ma vakamöꞌ peöꞌ, eöm to nat voh em pa taateꞌ pamëh, ivëh, ke eöm se matop vavih nem. Eöm se nat nem heꞌ këm pa nap hat, kee rëh ke a neöm manih pa taateꞌ nee to nonok ne pa vamaaka vapiun a soe man. Eöm se matop vavih nem, suk eöm tomeꞌ kuꞌ këh o vaman eh peöm.