Ke Ieesuꞌ vavatoꞌ hah en pa ma napan to teꞌ me ne a ma vu mët, pareꞌ veo vavah en po oraꞌ hat, ko oraꞌ hat poë varih nat e ne peꞌ e Ieesuꞌ, e koaꞌ pe Sosoenën, ivëh keꞌ soepip en po oraꞌ pa vaato.
E Ieesuꞌ to ep a napan to vavahuk nö e ne maꞌ manih pee, ivëh, keꞌ siröꞌ a oraꞌ hat pamëh to teꞌ non sih pe koaꞌ, pareꞌ soe pan, “Papön, eöꞌ to taꞌ a nös oah, këh tavus maꞌ e koaꞌ manem, parën nat nom hah hop manih peꞌ.”
Ivëhkëk, e Ieesuꞌ to siröꞌ a oraꞌ hat pamëh, pareꞌ soe pan, “Vatotomin ah! Parën këh tavus maꞌ a teꞌ manem.” Ka oraꞌ hat pamëh kö vörep en pa teꞌ, pareꞌ vi en peꞌ manih po oeh topniira napan, pareꞌ këh tavus en peꞌ, ko hikta mimiröꞌ hah non poan.
Ko oraꞌ hat poë varih këkëh tavus e ne maꞌ pa napan, pare kokoeꞌ papaeh ne, ko sosoe ne pan, “Eën e Koaꞌ pe Sosoenën.” Ke Ieesuꞌ soepip raoe pa vaato, suk ee to nat e ne peꞌ e Kristo, a teꞌ vëh ne Sosoenën to vanö voh maꞌ.
E sepeꞌ pamëh to vatet en pemöm pen e Pöl, pareꞌ kuku ko soe vamanih pan, “A kën voe varih, ee a nap kiu pe Sosoenën kikis, pare teꞌ me ne o kikis peꞌ. Ee to sosoe ka no neöm sih a hanan va pa ö ne Sosoenën se kon hah a neöm.”