“E lelha hoṛko, ape do ar tinạkʼ din apeakʼ lelhatetʼpe dulạṛa? landa dhudhutʼko do ar tinạkʼ din onare rạskạko ńama? Ar bebujko hõ ar tinạkʼ din ạkilko kurudakʼa?
Onḍe do ḍahar hoyokʼa, hẽ onḍe do mitʼṭecʼ horge hoyokʼa; ona do sonotakʼ horko metakʼa. Be sapha hoṛ do ona cetante bae taṛama; ona do sonot hoṛkoakʼ horge hoyokʼa. Lelha hoṛko hõ ona horte do bako calakʼa,
Ona tayom Jisui menkeda, “E Baba, ot ar sermaren Probhu Isor. Amiń sarhaoetʼmea, ente am do ạkilan ar budanko ṭhen khon noako reaṅ dom oko dohoakada, menkhan kạṭicʼ gidrạ lekanko ṭhen dom sodor akada.
Sonot Jiu ar bạhu kuṛi dokin meneda, “Dela hijukʼme,” Ar okoe noa kathae ańjometʼ uni hõe menma, “Dela hijukʼme.” Okoe tetaṅede kan uni doe hijukʼma ar okoe dakʼ ńũi menetʼkan uni do begor damte jion dakʼe ńũ idi joṅma.