Kajte o manuša hučinen, sar hučinel o baro paňi; sar pre lende o Del viskinela, denašena dur; ena sar o phus, saves odphurdel e balvaj pro verchi sar o prachos odphurdlo la zoraľa balvajatar.
Ale tire but ňeprijaťeľa ačhena sar prachocis, kala pherdo maribnaskre murša ena sar odphurdlo phusoro. Ačhela pes oda jekhvareste, aňi na džanena kana.
Vašoda našľona sar e tosarutňi chmara, našľona sig sar e rosa, sar o phus, so hino odphurdlo andral o humnos, abo sar o thuv, so džal avri prekal e oblaka.
Andre leskro vast hin o vejaris a ov prežužarela peskro humnos. O prežužardo zrnos sthovela andre peskri stodola, ale o phus labarela andre jag, so šoha na murdaľola andre.“