Hine rikone, so but kamen te chal a našťi dočaľon; hine pasťjera, so na achaľon ňisoske. Sako peske dživel, sar kamel, savorenge džal ča pal lengro ziskos.
Tumen man meľarďan paš mire manuša vaš jekh burňik jačmeňis the vaš o sikra maro. Tumen diňan te murdarel olen, ko peske na zaslužinde te merel, a mukľan te dživel olen, ko peske na zaslužinde te dživel, bo tumen klaminenas mire manušen a on tumen šunenas.‘
„Kamľomas, hoj vareko tumendar te phandel andre o vudar, hoj te na labaren e jag hijaba pre miro oltaris! Na san mange pre dzeka,“ phenel o Nekzoraleder RAJ, „a na prilava tumare vastendar e obeta.
No ola falošna učiťeľa kamena ča o love, vašoda tumenca thovena avri a phenena tumenge oda, so peske gondoľinde avri. Le Devleskro sudos kale falošne učiťeľenge imar hino pripravimen čirla a Oda, ko len zňičinela, na sovel.
Sar sas paš o kher le Michaskro, sprindžarde pal o vakeriben, hoj o terno Levitas na sas odarik. Gele ke leste a phučle: „Ko tut kade anďa? So kade keres? So ade rodes?“