„Ó, RAJEJA, mangav tut, leper tuke pre oda, sar pačivales a cale jileha phiravas pal tiro drom a sar keravas savoro, so sas lačho angle tire jakha.“ A chudňa igen zorales te rovel.
Me džanav, Devla miro, hoj tu dikhes pro jilo le manušeskro a rado dikhes oles, ko hino pačivalo. Me jilestar tuke anďom kala dari a akana dikhav, hoj kala tire manuša tiš jilestar the radišagoha ande o dari.
Me phenďom: „Tu džanes, RAJEJA, leper tuke pre ma a pomožin mange; pomsťin tut vaš mande mire ňeprijaťeľenge! Ma domuk lenge te lel man het. Soske mek zľikeres tiri choľi? Se tu džanes, hoj vaš tute cerpinav.
Me pre tute na ispidavas, hoj te avav tiro pasťjeris na kamavas o džives le pharipnaskro. Tu džanes, so avľa avri andral miro muj, hin oda anglal tute.
Mi ladžan pes ola, ko pre ma džan, ale me man te na ladžav. Mi predaran on, ale me man te na darav. An pre lende o džives le pharipnaskro a mar len duvar ajci.“
Nekzoraleder RAJEJA, tu, so skumines le spravodľivones, tu, so dikhes dži andro jilo the andre goďi, de mange te dikhel tiri pomsta pre lende, bo andre tire vasta diňom miro pharipen.
O Moab ela zňičimen, pre leskre fori avena pro mariben a murdarena leskre nekfeder terne muršen,“ phenel o Kraľis, saveskro nav hin o Nekzoraleder RAJ.
Tritovar lestar phučľa: „Šimon, čhavo le Janoskro, rado man dikhes?“ Akor ačhiľa smutno o Peter, hoj lestar tritovar phučel: „Rado man dikhes?“ A phenďa leske: „Rajeja, tu džanes savoro! Tu džanes, hoj tut rado dikhav.“ O Ježiš leske phenďa: „Pašin mire bakroren!
Ale kala hine bi e goďi sar o dziva džviri, save uľile ča pre oda, hoj len te chuden a te murdaren. Vakeren namištes pre ola veci, so na achaľon, a ena zňičimen avke sar o dziva džviri.