32 Ɛ́chí mbʉ ɛrɨ́tí ɛnyɨŋ bɛ sɛnkɛm ɛpa ɛ́nɛ, sɛ́nkʉ́ maŋák, mbɔnyunɛ mɔmáyɛ nɛ agǔ nyaka kɛ nɛ́nɛ achi nɛpɛ́m. Anɛm nyaka kɛ sɛ́pɛt sɛghɔ yi.’”
[Mɛ Mmu mfú ntá Mandɛm, ntwɔ́ chí bɛpɛmɛ yɛ̌ntɨkɨ mmu anɛ ánɛ́mɛ́ ɛbhɨ]
mbɔnyunɛ mɔ́wa-nɛ agǔ nyaka, kɛ nɛ̌nɛ apɛt achi nɛpɛ́m. Anɛm nyaka kɛ mpɛt ngɔ yí.’ Afɔ̌ kɛ̌ ɛpa ɛ́bhó.
Chi abhɨŋɨ yɛ yí arɛm bɛ, ‘Mɔ́wa, ɔchí fá nɛ mɛ mpǒk nkɛm, nɛ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛya, chí ɛyɛ.
Mpok Mɛ Mmu mfú ntá Mandɛm ntwɔ́, nde nyiɛ, nnyú nɔkɔ. Běka bǎre rɛm bɛ, ‘Ghɔ́ ká yi awu, nyiɛ̌ mɛnyɨŋɨ́nyíɛ́ nɛ nyǔmɛm. Mamʉɛrɛ bhi chi babhɛbhɛ́ nkábhɛ́nti nɛ bakʉ̌ bɛbʉ́ bachak!’
Tɛ̌ndu nɛgúɛ́p anɛ Mandɛm ágʉ́ɛbhɛ́ bo Israɛl ɛbhɨ ákʉ́ bɛ bo abhɛn bápú bo Israɛl mámbɔ́ŋ mbi bɛbhak ndǔ kɛmʉrɛ nɛ Mandɛm, mpok Mandɛm apɛt asɔrɛ bo Israɛl amʉɛt, chɔŋ ɛyɔ ɛ́nkwak ná? Chɔŋ ɛ́nkʉ bɛ bawú mámpɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m kɛ?
Sɛ́rɨŋɨ bɛ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛchi amɛm bɛkáti ɛbhé Moses bɛ́yɨ̀ŋɨ chi bo abhɛn Mandɛm achyɛ bhɔ ɛbhé ɛyɔ. Ɛ́yɔ ɛ́chòk manyu bo abhɛn báyàŋ bɛtaŋa mmʉɛt bɛ bapu bo bɛbʉ́. Yɛ̌ntɨkɨ mmu abhɔŋ bɛte bɛsí Mandɛm ndǔ manyé.
Wáwák! Yɛ̌ndu yɛ̌ntɨkɨ mmu achi nsěnse, Mandɛm ákʉ̀ chi ɛnyɨŋ ɛnɛ yi árɛ́mɛ́. Ɛchi mbɔ ɛnyǔ Ɛkáti Mandɛm ɛ́rɛ̀m ɛ̌ti yi bɛ, “Ɔ̌tɔ̀ŋ kpoŋoroŋ ndǔ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɔ́rɛ̀m bɛ ɔchí chak, nɛ mpok bákpɔt manyé yɛ, bɛkwɛ́nɛ́ bɛpu bhak nɛ wɔ.”