31 Chi abhɨŋɨ yɛ yí arɛm bɛ, ‘Mɔ́wa, ɔchí fá nɛ mɛ mpǒk nkɛm, nɛ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛya, chí ɛyɛ.
Kɛ mpok mɔ́ywɛ-nɛ mmu árɔ́ŋɔ́ ányíɛ́ mɛnyɨŋ ɛbhɛ nɛ baghɔrɛ́-nɛkɔ ápɛ́rɛ́nsɛm, ɔwǎy yi ɛsɛnɛ́mpɔŋ!’
Ɛ́chí mbʉ ɛrɨ́tí ɛnyɨŋ bɛ sɛnkɛm ɛpa ɛ́nɛ, sɛ́nkʉ́ maŋák, mbɔnyunɛ mɔmáyɛ nɛ agǔ nyaka kɛ nɛ́nɛ achi nɛpɛ́m. Anɛm nyaka kɛ sɛ́pɛt sɛghɔ yi.’”
Nsɛm apú bhak ndǔ nnɛrɛ́kɛt mpoknkɛm. Mmɔ̌ nnɛrɛ́kɛt kɛ ábhák arɛ mpoknkɛm.
Nchí bhɛp yɛ bɛ Mandɛm agʉɛp bo Israɛl ɛbhɨ kɛ? Wáwák! Mɛmbɔ̌ŋ nchí mmu Israɛl nɛ ɛbhárɛ́mɔ Ábraham nɛ mfǔ ndǔ nnɛrɛ́kɛt amɔt anɛ Bɛnjamin achí chi-mbɨ.
“Agha ánáŋ áchyɛ́ Mandɛm ɛnyɨŋ ɛnɛ́ yi áyàŋ Mandɛm ankɛmɛ yi yɔ?”
Báchí bo Israɛl. Bɔ́ kɛ Mandɛm ásɔ́rɛ́ bɛ mámbák bǒbhi. Ntá yap kɛ̌ yi átɔ́ŋɔ́ bɛdiɛ́rɛ́ bhi. Anyǔ nku chi nɛ bhɔ. Ntá yǎp kɛ̌ yi achyɛ bɛbhé. Bɔ kɛ̌ yi atɔŋɔ ɛnyǔ bo babhɔŋɔ bɛchyɛ yi kɛnókó nɛ, nɛ bɔ́ kɛ̌ yi afyɛ́ bariɛp.